Oldies mood – staré, ale dobré…

Keby som bola princezná Arabela! Až raz budem učiteľkou… No tak Arabela síce nie som, ale učiteľka áno. 😉  

Keď bola Dara ešte Darinkou, spolu s ňou som si spievala Arabelu, učiteľku a plakala som nad Mama prečo aj Slávikom a ružou… Neskôr som sa pýtala Čo o mne vieš? (A pýtam sa to dodnes… :D)

A nielen tieto pesničky na platniach som si zvykla od Darinky púšťať. Na gramofóne. So slúchadlami na ušiach od Tesly (vyhrabala som starú foto presne s tými istými slúchadlami, tak môžete porovnať…). Áno, na vinylových platniach. Nie CD, nie youtube, nie MP3, ale platne.

Je čas na trochu nostalgie – oldies mood (čiže starú náladičku) a zaloviť v starých veciach:

Keď som mala tak 5 – 10 rokov, tak som fičala na platniach s Bambuľkou (ako inak, kto by ju nepoznal) – moja naj pesnička bola Roztopašnica, keďže ako 6-ročná som si zlomila nohu a do prvého ročníka som nastúpila so sadrou na nohe od hora až dole. Mimochodom, spolužiaci mi závideli, že ma učiteľka nosila na rukách, keďže v nemocnici mi povedali, že také malé barly pre mňa nemajú. 🙂 

Och, a tie rozprávky! Pamätám si ešte na hrkú hrkú holúbky z Popolušky, alebo ide sa do lesa s Jankom a Marienkou, no a keď hodia cínového vojačika do pece k papierovej tanečnici, tak aj teraz sa dokážem pri tej hudbe a emotívnom „zbohom, moja milá tanečnica“ rozplakať… Kto nepočul, nepochopí… 😀

Keď prišla éra klasických kaziet v 90. rokoch, to už bolo niečo. Môj brat si v r. 1988 kúpil počítač Didaktik Gama a dnešné decká si už asi ani nevedia predstaviť, že by mali na nahrávanie počítačovej hry z kazety čakať aj 15 minút. A najväčšia „sranda“ bola, keď sa vám zle nahrala a museli ste strpieť ďalších 15 minút…:D Tetris, Pacman, Paperboy, hadík… Občas sa stalo, že sa vám páska kazety v magnetofóne zamotala a museli ste ju ceruzou natočiť späť.

Na kazetách (pamätáte walkman?) som počúvala také skvosty ako Beatles, Abba, moju naj kapelu The Doors, ale aj Janis Joplin, Pink Floyd a Cranberries. Neskôr to bolo všetko aj na CD, ale to už je iná, novšia kapitola…

No a keď sa vrátim úplne na začiatok, keď som bola ešte v perinke, tak dokonca moji rodičia nahrali na kotúčovú magnetofónovú pásku môj plač, smiech a neskôr aj čítanie z prvej triedy…:) Páska sa zachovala, ale kotučák – magnetofón nie. Ak niekto má, ozvite sa… 😉 

Na fotkách môžete tiež vidieť historický foťák môjho deda, ktorým fotil v cca 40. – 50. rokoch a foťák Pionýr, ktorým fotil kedysi môj otec (a ako malá som mu vyklopkávala na dvere kúpeľne, aby ma do nej pustil, keď vyvolával fotky – páčilo sa mi to tlmené svetlo a ten proces, ako to všetko vzniká…).

Kto z vás si pamätá na platne a kazety? A čo ste zvykli počúvať – aké rozprávky, skupiny? Nehanbite sa a napíšte mi do diskusie nižšie, rada mojich čitateľov spoznám bližšie… 😉 

Za foto ďakujem fotografovi Jarovi Michalkovi a za úpravu Butterfly creative by Susy.

Sledujte ma