Za Draculom do Rumunska

Tak a videla som Draculu! Prežila som, krv mi nevycical… 😀

Ak by som mala jedným slovom opísať Rumunsko, tak by to bolo asi –kontrasty. Prečo? Čítajte: 

Tentokrát som sa rozhodla využiť ponuku cestovky cez zľavomat a naplánovala si Veľkú noc v Transylvánii. Cena bola prijateľná, cesta autobusom ma síce nenadchla, ale z Košíc to máte do oblasti Transylvánie zhruba za 8 – 10 hodín, čo sa dalo prežiť.

Najprv nejaké fakty a zaujímavosti Rumunska:

1.  Príroda je podobná Slovensku – nížiny aj výšiny, kopce aj lesy, až na to, že majú more. Pobrežie okolo mora je viacmenej okupované bohatými Rusmi, ktorí tu stavajú hotely a ceny nie sú atraktívne pre Slovákov.

2.  Mena: rumunský lei (1€ = cca 4,6 lei) Zmeníte len v Rumunsku v bankách, na Slovensku nezoženiete. Minimálna mzda je v prepočte cca 120 € a priemerná 320 €.

3.  Takmer 90 % Rumunov je pravoslávnych, preto Veľkú noc oslavovali o týždeň neskôr ako my.

4.  Hlavné mesto Bukurešť (nebola som) je podľa sprievodkyne menej atraktívne pre turistov. Počas komunizmu bolo veľa historických budov zbúraných vtedajším prezidentom – diktátorom Ceaușescom, ktorý si tu dal vybudovať 2. najväčšiu budovu na svete (po americkom Pentagóne) –Palác ľudu.

5.  Kontrasty – prečo? Lebo tu nájdete veľkú chudobu: žobrajúce deti, potulujúce sa psy, nedostavané domy, často bez fasád (zaujímavý je ich systém stavania plynových rúr – nezakopávajú do zeme, ale vedú viditeľne popri ceste a domy, dokonca si z nich vytvárajú brány pred domami), špinu a neporiadok v uliciach aj na dedinách, cesty len pomaly upravované, málo diaľnic (stavajú postupne, takže nie je nič výnimočné vidieť časť diaľnice len tak postavenú v poli), ale aj bohatstvo a kultúru: už spomínaní Rusi, ktorí skupujú oblasti okolo mora, niektoré mestá mi svojou atmosférou a architektúrou dokonca pripomínali Viedeň :D. Študovaní Rumuni sú vysoko cenení a bohatí na pomery v Rumunsku. Rumunsko je jedna z najbohatších krajín v náleziskách zlata a v zozname UNESCO majú zapísaných až 7 miest.

6. Gastronómia: Jedlo je taká zmes orientu a maďarskej kuchyne. Typickou národnou polievkou, čiže čorbou, je držková so smotanou. V reštauráciách nájdete veľa grilovaného mäsa, guláše, zeleniny a typická je tiež polenta. Dezerty majú väčšinou presladené a na každom rohu vám predajú ich národné praclíky posypané makom, sezamom, syrom a vyprážané šišky plnené lekvárom, makom, tvarohom atď… (ochutnala som praclík aj šišku a môžem povedať, že sú naozaj chutné). Čo sa týka nápojov – ich pivá hľadajte pod názvami Ursus a Ciuc a sú na 9.mieste na svete v produkcii vína.

A ešte taká zaujímavosť: V reštauráciách majú na všetko čas. Kuchári aj čašníci sa veľmi neponáhľajú, a tak si len na polievku vyhraďte približne hodinu s objednaním a zaplatením… 😀

7.  Čo ma trošku nemilo prekvapilo, bola zdĺhavejšia kontrola na hraniciach s Maďarskom. A to sme v EÚ, hmmm. Na prechod hranicami vám postačí aj občiansky preukaz. 

8.  Slávny Dracula: Stretla som ho. 😀 No dobre…, ale len na obraze. Naozaj existoval. Ale nie ako ho poznáme z filmov s vycerenými zubami, lietajúceho v noci a cicajúceho krv… 😀 Vlad Tepeš Dracula bol rumunský panovník v 15.storočí a bol vraj veľmi spravodlivý aj krutý. Za jeho vlády údajne takmer vymizla korupcia (ááách, je to vôbec možné?!) a všetkých podplatiteľných ľudí a nepriateľov (20 000 vojakov) dal napichnúť na kôl. Týmto sa inšpiroval u Turkov, preto ho história vykresľuje dosť krvilačne. Meno Dracul zdedil po svojom otcovi, ktorý patril do spolku Draka – odtiaľ to meno. No a kde sa vzal ten upír Dracula so zakrvavenými zubmi? Z knihy Dracula spisovateľa Brama Stokera z roku 1897. 😉

Ok, takže fakty vieme, môžeme ísť on the road, teda na cestu: 

1.deň

Hneď zrána sme zavítali do mesta Hunedoara, kde je jeden z najfotogenickejších a pre mňa vizuálne najkrajších hradov –hrad Mateja Korvína. Práve tu Matej uväznil na 10 rokov (niekde uvádzajú aj 12) Draculu, keď ho bol požiadať o pomoc (no téda). Hrad je zvonku krásny, vo vnútri sa dá tiež čo to vidieť a pofotiť. 

Potom sme zamierili do mesta Sibiu. Toto mesto s „nemeckým nádychom“ má približne 150tis. obyvateľov a je držiteľom niekoľkých rumunských prvenstiev – vznikla tu lekáreň (aj homeopatická), nemocnica, divadlo, vydala sa prvá kniha. Postavili tu prvý železný most – Most klamárov. Vraj sa prepadne pod tými, ktorí klamú. No zatiaľ stále drží, tak neviem, to sme všetci takí svätí?! 😀

Detská radosť

2.deň

Sinaia je horské mestečko v nadmorskej výške cca 800 m. Rumuni, ale aj zahraniční turisti tu chodia na lyžovačky a rekreovať. My sme vychytali pekné slnečné počasie a kde-tu sa objavila hŕstka snehu. No a čože tu nájdete? Jeden z najhonosnejších zámkov v celom Rumunsku – Peleş! Bol postavený pre rumunského kráľa Carola I. a má 106 izieb. Ohúri vás jeho vnútorné vybavenie a zdobenie, ale všetko je to vec vkusu. Na niekoho toho už môže byť príliš veľa a pôsobiť gýčovito. V čase komunizmu a vlády Ceaușesca bol pre verejnosť uzavretý a využívaný na reprezentačné účely. Malé upozornenie pre fotografov – za foťák si priplatíte 30 LEI, čo je asi 7,5 €.

Odtiaľ sme sa presunuli na údajne Draculov hrad a najnavštevovanejší v celom Rumunsku – Bran. Prečo údajne? Lebo tam nikdy nebol. Názov „Draculov hrad“ dostal len preto, lebo sa tu nahrával film o Draculovi, a tak sa stal najpopulárnejším. Sám Dracula vlastnil hrad Poenari, z ktorého sú dnes už len zrúcaniny. Hrad Bran je rumunská národná pamiatka, bol sídlom rumunskej kráľovskej rodiny a dnes ho vlastnia potomkovia Habsburgovcov. Hrad má zaujímavý interiér, máte tam čo vidieť, problém je, že v hrade sú veľmi úzke chodby a schodištia, a tak sa pri toľkých návštevníkoch, koľko sme zažili my, musíte riadne tlačiť a predierať, preto si na prehliadku vyhraďte dostatok času (odporúčam min. 2 hodiny, ak si chcete všetko v pohode pozrieť).

Poslednou zastávkou tohto dňa bolo mesto Brasov. No a predstavte si, že napriek tomu, že Bukurešť je hlavné mesto, nie je najnavštevovanejšie v Rumunsku. Tým je práve Brasov so svojimi 325tis. obyvateľmi a je druhé najväčšie (prvé je samozrejme Bukurešť). Bolo založené v 13.storočí rádom nemeckých rytierov a celé mesto obklopujú hradby, vďaka ktorým nebolo nikdy dobyté. Dnes je Brasov hlavne mestom zábavy, života a študentov. Taká pikoška – nad mestom sa týči nápis Brasov v štýle á la Hollywood. Pôvodne tento nápis bol Stalin (Ceaușesco ho symbolicky daroval Stalinovi). Po zvrhnutí diktátora bol nápis vymenený za Brasov. Fajne sa tu najete aj nakúpite, no a tiež stretnete žobrajúce deti, ktoré vám chcú predať kvety aj keď sedíte na terase v reštaurácii (no fakt som si radšej nekúpila, obávala som sa, že by sa potom nahrnuli ďalšie deti…).

3.deň

Tretí deň sme začali v meste Sighisoara. Práve tu sa narodil Vladko (Dracula) v roku 1431 v dome, z ktorého je dnes reštaurácia a kde si môžete pochutnať na „draculových špecialitkách“. To, že tu Vlado prvýkrát zaplakal, vám pripomenie tabuľa na stene. Vedľa je veža s hodinami, z ktorej uvidíte krásny výhľad na mesto a dočítate sa, že do Prahy to máte „na skok“ – 864 km. Toto mesto si zachováva svoju históriu„starinu“, nájdete tu malebné uličky a prakticky – vlastne žiadne moderné budovy. Fakt akokeby ste boli niekde v stredoveku. Mesto je zapísané v zozname UNESCO. No a poviem vám, že bola nedeľa a my sme sa potulovali týmito historickými uličkami ako turisti takmer sami. Domáci boli akosi zalezení, takmer žiadnej inej živej duše okrem nás a predavačov suvenírov.

Turda Salina – že vám to nič nehovorí? No ani mne nehovorilo, ale keď som to videla, bola som v nemom úžase. Vlastne na takom mieste som ešte nikdy nebola! Mať zo soľnej bane zábavný park? Áno, v Rumunsku je to možné… Táto obrovská baňa bola sprístupnená turistom v roku 1992 a prebudovaná na atrakciu a miesto, kde by ste sa mali zabaviť a oddýchnuť. Počítajte s tým, že je tam max 14 stupňov, ale chlad som takmer vôbec nepociťovala. Všetky steny a stropy sú zo soli samozrejme (neodolala som a aj keď je to vrcholne nehygienické, no musela som trošku palcom olízať, či naozaj sú tie steny slané…:D ). Priestor v bani je rozdelený na určité „miestnosti“ a v jednej z nich sa dostanete do podzemia, kde nájdete hlavné atrakcie celej bane: minigolf, stolný tenis, biliard, no ale aj (a to som fakt čumela) tzv. ruské kolo (v tomto prípade rumunské).  Ak zídete ešte nižšie, môžete si aj začlnkovať. Vyhraďte si minimálne 2 hodiny, keď by ste si chceli čo-to vyskúšať a oddýchnuť. Rátajte tiež s tým, že je tam kopa ľudí a dosť dlho si počkáte na výťah. Mne sa čakať nechcelo, tak som to dala dole aj hore veeeeľa schodmi. 

Cluj Napoca (číta sa Kluž Napoka) je študentské mesto, pretože tu sídli až 7 univerzít a známe je tiež tým, že sa v tomto meste narodil Matej Korvín. Jeho sochu neprehliadnete pri najvyššej kostolnej veži Rumunska. No a kde sa priamo narodil, vám oznámi tabuľa na rodnom dome, bohužiaľ dovnútra sa nedostanete, lebo dom nie je sprístupnený turistom.Toto mesto je modernejšie, je tu hluk, ruch, kaviarničky, obchody, fast foody. A práve Cluj Napocou sme ukončili náš výlet po Rumunsku a hajde naspäť domov. (Na hraniciach s Maďarskom sme si opäť nezmyselne dlho postáli, hmm.)

Zostrihala som z tohto výletu tiež krátke video:

Snáď som vás trošku článkom aj videom navnadila a v lete namiesto Chorvátska pôjdete pozrieť napríklad Rumunsko… 😉 Ak máte nejaké otázky, píšte nižšie do diskusie, pokiaľ budem vedieť odpovedať, odpoviem…:)

Sledujte ma

Komentáre