Dva roky prázdnin! Kto by nepoznal slávny román Julesa Verna?! To bol náš sen… Počkať. Ups. Čože?? Veď to nie je až také nereálne…
Teda takto. Doba je taká, aká je a v marci 2020 vhuplo školstvo do núteného online vzdelávania zo dňa na deň bez toho, aby boli učitelia aj žiaci, študenti nejako psychicky, teoreticky či prakticky pripravení. Nikto nevedel, ako dlho to bude trvať, akým spôsobom sa bude vyučovať. Všetci verili, že to bude len na pár týždňov a všetko bude zase tak, ako predtým. Dnes vieme, že už nič nebude tak ako predtým…
Doba sa zmenila. Aj naše životy. Aj vzdelávanie. Od októbra 2020 sa väčšina opäť vzdeláva online. Zrazu „2 roky prázdnin“ pre niektorých žiakov nie sú až také nereálne. Aspoň, čo sa učenia týka… Alebo?
Začala som nad tým premýšľať. Poznám názory učiteľov na online vyučovanie, sama mám skúsenosti, ale čo žiaci? Vyhovuje im to? Nevyhovuje? Sú radi, že nemusia chodiť do školy a učivo si vypočujú aj z pohodlia postele alebo im chýbajú spolužiaci, vylomeniny v škole a naozajstný kontakt s učiteľom? A nie je im doma už príliš dlho?!
Na mojom instagrame som vyzvala žiakov 2.stupňa ZŠ a študentov SŠ a VŠ, aby sa mi k téme online vzdelávania vyjadrili. Chcela som poznať ich názory, myšlienky, skúsenosti. Ak chcete aj vy, tak prosím, čítajte. 😉
Ahojte žiaci a študenti z rôznych kútov Slovenska! Som rada, že ste sa zapojili svojimi názormi do môjho článku. 😉 Žijeme v dobe, aká tu nebola snáď 100 rokov. Ako vnímate súčasnú pandemickú situáciu? Pociťujete strach, obavu, je to pre vás niečo výnimočné alebo naopak, netrápi vás to, nevnímate to ako nejakú hrozbu a neriešite to?
Zozačiatku som pociťovala trochu strach, je to niečo, s čím som si asi nemyslela, že sa niekedy stretnem. Teraz mám už obavy menšie, ale taktiež nie som vo fáze, kedy by som túto pandemickú situáciu ignorovala. Myslím si, že som zvolila taký zlatý stred, kedy si stále viem dohľadať aktuálne informácie o priebehu pandémie, ale taktiež sa kvôli tomu zbytočne nestresujem a v kútiku duše dúfam, že táto situácia čím skôr pominie a my budeme opäť žiť o niečo slobodnejšie. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)
Pandémia ma zasiahla, prevažne negatívne. Moja mama a ja sa pohybujeme v zdravotníctve a doma máme dvoch ľudí, ktorí sa radia do rizikovej skupiny. Koronu pociťujem hlavne posledný týždeň, keď sa rieši testovanie, mám celkom obavu, ako to celé bude prebiehať. Zároveň mám hnev aj strach z toho, čo sa tu deje, ohľadom opatrení a ide tu aj o celkové psychické zdravie ľudí. Lebo, ako vieme, hlava je mocný pán. (Iva, študentka KU Fakulta zdravotníctva Ružomberok)
V prvé dni som patrila medzi tých, ktorí sa na tom, samozrejme, zabávali a brali to s nadhľadom, ale z jedného dňa na druhý sa všetko vo mne zlomilo a „žila“ som len na tlačovkách či denných číslach. Vyznelo by smiešne, keby poviem, že ma to držalo pri živote. Dlho a ťažko som sa dávala dokopy, bohužiaľ, aj s pomocou liekov. Keď sa vidina dovolenky pri mori stávala reálnejšia, postupne som zabúdala aj na celú situáciu, všetku energiu a myšlienky som smerovala k dovolenke. Podarilo sa. A bohužiaľ, dnes sme zase tam, kde sme boli na začiatku. Moje psychické zdravie ide rapídne dole zároveň sa so zhoršujúcou pandemickou situáciou. Celkom závidím tým, ktorí to dokážu odfiltrovať a neriešiť. (Luisa, študent, PrfTU)
Nebojím sa o seba, ale o svojich blízkych. To mi spôsobuje dlhodobý podvedomý stres. Keď sa vírus začal šíriť aj medzi mojimi priateľmi a známymi, nebolo mi všetko jedno. Od začiatku pandémie sa snažím trpezlivo vysvetľovať, aké dôležité je zostať zodpovedný (nie len voči sebe, ale aj voči okoliu). Musím ale uznať, že som z toho ustavičného vysvetľovania značne unavená. No čo už, ak zdieľanie mojich skúseností s Covidom pomôže presvedčiť k poctivému noseniu rúška aspoň jedného človeka, stojí to za to! (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Ja osobne som sa s Covidom ešte nestretla tak, že by som ho mala ja. Ale bola som už na testoch hneď, ako sa školy otvorili, lebo sa potvrdil prípad u mojej učiteľky. Určite sa bojím, no nie o seba, ale o svojich blízkych. Vzhľadom na moju imunitu to ako hrozbu určite neberiem. (Kristína, 8.ročník, ZŠ )
Keďže túto vážnu situáciu s covidom-19 sledujem každý deň, tak to beriem vážne a zodpovedne. V týchto chvíľach by sme si však mali spomenúť na tých, ktorí sú skúšaní ešte viac ako my. Príkladom sú sestričky, záchranári, ktorí svoju prácu vykonávajú s rizikom, pretože aj oni majú svoje rodiny. (Angelika, 7. ročník, ZŠ Farná nad Hronom
Pre mňa osobne je to celkom negatívna skúsenosť nakoľko doteraz som také obavy o zdravie mojej rodiny nemala. Človek si podľa mňa počas tohto, ešte neukončeného roka, dokázal prehodnotiť svoje priority. Na druhej strane dokázala táto pandémia niektoré veci zjednodušiť a popohnať dopredu. Myslím to z pohľadu rôznych vybavovačiek na úradoch a informovanosti. Človek dokáže viacej vybaviť vecí cez internet, a to vidím ako dobrý krok vpred. (Kristína, študentka VŠ)
Poďme k vzdelávaniu. Ako u vás na škole prebieha online vyučovanie? Máte vyučovanie každý deň online niekoľko hodín alebo ste dohodnutí na pár hodín do týždňa? Aké programy najčastejšie využívate pri komunikácii s učiteľmi?
Dohodli sme sa, že nie vždy budeme mať online hodinu. Ale zatiaľ sme mali stále online výučbu, ale niekedy nie. Keď nešlo ani učiteľke pripojiť sa, tak sme to vzdali. Na komunikáciu s učiteľmi používame buď Edupage, Messenger alebo si zavoláme. (Saša, 8.ročník, ZŠ)
U nás na škole máme zostavený špeciálny rozvrh, podľa ktorého sa učíme. Najčastejšie máme tak 4 – 5 online hodín za deň. Najhoršie je, ak nasledujú 3 online hodiny za sebou bez prestávky. Hodiny vždy začínajú na celú (napr. o 9:00) a trvajú 45 minút, potom nasleduje 15 minútová prestávka. Neúčasť na hodine musíme vopred nahlásiť minimálne triednemu učiteľovi, pretože inak máme neospravedlnenú hodinu. Najdôležitejšie predmety, ktorými sú jazyky a matematika, máme online 2x do týždňa. 1x máme napríklad dejepis, geografiu, biológiu či semináre z maturitných (voliteľných) predmetov. S učiteľmi sa spájame prostredníctvom Microsoft Teams a úlohy nám zadávajú cez náš (ne)obľúbený Edupage. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)
Vyučovanie prebieha chaoticky. Nakoľko ma na fakulte vyučujú hlavne doktori, ktorí maju vlastné publikácie kníh, tak sa stáva, že sa nám dajú naučiť celú ich knihu. Ale česť výnimkám, ktorí sa snažia a dajú si námahu nám spraviť online vyučovanie, poväčšine je to po dohode s učiteľom a s nami, kedy má čas (preto mám taký veľký účet za telefón 😀 ). V našich začiatkoch online výučby sme používali aplikáciu Zoom, ale nakoľko nás je v ročníku 40 a Zoom má obmedzený počet pripojených ľudí, prešli sme na Teams (Microsoft). Síce, kým sme pochopili, ako to funguje, tak to stálo veľa nervov. (Iva, študentka KU Fakulta zdravotníctva Ružomberok)
Hodiny máme každý deň. Ale máme pozmenený rozvrh, takže sa z 30 hodín týždenne stalo 19 hodín. Komunikujeme cez Zoom a Edupage. Zoom hodiny nemáme každý deň zo všetkých predmetov, ale len z niektorých a z ostatných nám pošlú úlohy na Edupage. A ak neprídete na Zoom hodinu, tak vás zapíšu do triednej knihy ako chýbajúceho. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)
Niektorí pedagógovia vyžadujú, aby vyučovanie prebehlo formou videohovoru a iným stačí, aby sme vypracovali zadania a nahrali ich do systému. Ako vysokoškolák mám celkom dobrý rozvrh (iba trikrát do týždňa), ale úloh zvykne byť aj toľko, že by mi nestačil ani mesiac. (Martin, študent UKF Nitra)
Počas prvej vlny, čo bolo od cca marca do mája tohto roka, bolo vyučovanie dosť kritické. Skoro žiadne hodiny sme nemali. Väčšinou nám profesori posielali úlohy a zadanie cez email. V tomto zimnom semestri sa mi páči vyučovanie o dosť viacej, lebo máme normálne rozvrh a jednoducho musím byť pripojená a prítomná na cvičeniach. Fungujeme cez MS Teams, myslím že to je asi najlepšia platforma na online vyučovanie. (Kristína, študentka VŠ)
Online školu máme od marca akademického roku 2019/2020. V novom akad.roku 2020/2021 sme tiež mali len dištančné vzdelávanie. Osobne sme sa teda so spolužiakmi a vyučujúcimi nevideli už 9 mesiacov. Čo je naozaj dlhá doba. Vyučovanie prebieha viac-menej „bežne“ – podľa rozvrhu, aký by sme mali aj za normálnych okolností. Pondelok až štvrtok, od 9:00 do 18:00. Prednášky aj cvičenia praktikujeme cez MS Teams. Prednášky, kde sa spája viacero študijných odborov, máme bez kamery, vyučujúci prezentuje PowerPoint prezentáciu. Ak sme v menších skupinách (cvičenia) , komunikujeme aj prostredníctvom kamery, snažíme sa aktívne komunikovať, pýtať sa, odpovedať, riešiť zadané úlohy. Okrem bežných Meetingov cez MS Teams je možné absolvovať konzultačné hodiny – najskôr cez e-mail, potom kľudne aj hovorom cez Skype. Musím uznať, že naša Uni situáciu zvláda od marca vcelku ukážkovo. (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Vyhovuje vám online vyučovanie viac ako klasické v škole? V čom vidíte výhody a nevýhody online vzdelávania?
Radšej by som opakovala ročník, len aby sme neboli dlho doma. Výhody – je to dobré, aspoň sa nejako vzdelávame. Nevýhody – veľa detí podvádza, neučia sa, keď celé Slovensko je na internete, tak ten internet je preťažený a ledva sa nám načítavajú hodiny. Nie každý má možnosť mať internet a notebook, toto trošku nedomysleli. (Saša, 8.ročník, ZŠ)
Jediná výhoda je tá, že som v pohodlí domova a výučbu môžem absolvovať aj v trenkách. Výhoda to síce jediná je, ale pre časovo vyťaženého človeka možno aj dosť podstatná. Povedal by som, že mi online vyučovanie vyhovuje viac, avšak je tu teda aj jedna nevýhoda, ktorú som načrtol v predchádzajúcej odpovedi, že pedagógovia nemajú cit pre množstvo úloh, ktoré študentom zadávajú. Zadávajú ich teraz omnoho viac, než koľko zadávali počas výučby klasickej a nakoniec škole musím venovať takmer aj sedem dní v týždni. (Martin, študent UKF Nitra)
Tento spôsob je pre mňa ako stvorený. Namiesto toho, aby som sa trepala v utorok vlakom do školy na otočku, si len dám hodinu a pol pauzu od aktuálnej činnosti, ušetrím tak mnoho času. Na práve sa to dá zvládnuť aj takto, nerobíme žiadne praktické cvičenia a ak aj áno, sú to veci, ktoré sa dajú zvládať online bez menších problémov. Samozrejme, toto sme my – myslitelia, filozofi a študenti humanitných odborov. Posledný ročník na gymnáziu som študovala doma, mala som individuálny študijný plán – to bolo tiež veľmi super, ale to už som nemala povinnú fyziku, chémiu, biológiu, či iné predmety, ktoré ma nebavili. Tie si neviem predstaviť, že by som mala zvládať sama doma, dokonca ani online. Pri ZŠ mi to príde úplne absurdné, čo sa týka slovenských pomerov. Možno neskôr, keď bude systém prepracovanejší si to viem predstaviť. (Luisa, študent, PrfTU)
Výhoda je len jedna, a to je, že som doma a mám na úlohy viac času. Nevyhovuje mi online vyučovanie. Po tom pol roku, čo sme boli doma, sme prišli do školy a na takej slovenčine sme vlastne zistili, že nevieme vôbec pravopis. Nevýhody – veľmi veľa sa toho nenaučím, lebo ma to nebaví. A predsa, ak je možnosť podvádzať, tak prečo to nevyužiť? A ten kontakt v škole je o inom. Samozrejme, verím a dúfam, že tento mesiac sa budem viac snažiť a nebudem to flákať. Aj prestávky so spolužiakmi sú super, rýchle odpisovanie domácich, biflenie sa pred hodinou, kreslenie si po zošitoch. A ja ako milovník športu by som rada mala telesnú, ktorú nám, bohužiaľ, vylúčili zatiaľ z rozvrhu. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)
Mne osobne online vyučovanie veľmi nevyhovuje. Jasné, najväčšou výhodou môže byť to, že sme doma, ale v podstate aj tak musíme dodržiavať striktný rozvrh. Taktiež viem, že doma sme o niečo lenivejší sa učiť a hlavne, že sme na to sami. A preto nám to zaberie oveľa viac času ako v škole. Taktiež písať písomky online je hotová katastrofa. No a v neposlednom rade nám so spolužiakmi celkom vadia zapnuté kamery, pretože, napríklad, veľa z nás to považuje za istý zásah do súkromia. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)
Som introvert, ktorý ale žije vo svete plnom extrovertov, a tak som sa naučila fungovať v najrôznejších prostrediach. V princípe mi ale online vzdelávanie v mnohom vyhovuje viac ako kontaktná výučba. Šetrím veľa času, ktorý by som inak strávila cestovaním (každý týždeň som to zvykla aj 2x otočiť celým Slovenskom – to je ušetrených aj 24h cestovania/týždeň). Navyše, môcť počas hodiny matematiky popíjať teplý čaj, mať zapálenú sviečku a pod nohami cítiť chlpy chrápajúceho psa – to mi neznie ako katastrofa. 😉 Samozrejme, všetko má aj svoje zápory. Tu jednoznačne radím dlhé vysedávanie za notebookom, ktoré nahradilo inak praktickú výučbu – často v exteriéri. Študujem krajinárstvo a navrhovať krajinu a jej využívanie bez toho, aby človek vystrčil pätu z domu, je v mnohom priam až nadľudský výkon. (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Vyhovuje? Nevyhovuje?
Čo by ste chceli zlepšiť pri online vyučovaní? Máte nejaké konkrétne návrhy?
Zlepšiť by sa mohli tie programy, ktorými sa vyučujeme. Cca 10 minút nám trvá, kým sa všetci prihlásime. Buď nás to odpája, alebo sa nevieme vôbec prihlásiť. (Saša, 8.ročník, ZŠ)
S niektorými spolužiakmi by nás potešilo, keby profesori nevenovali pozornosť len istým “favorizovaným” žiakom. Stáva sa , že práve oni na seba stiahnu pozornosť učiteľa a potom ostatní nemajú z hodiny nič. Boja sa ozvať, že niečomu nerozumejú, lebo vedia, že učiteľovi stačí vedieť, že títo “vyvolení” žiaci to vedia a nie každému učiteľovi sa chce niečo vysvetľovať dvakrát. Niektorí učitelia sa totiž celkom aj “ponáhľajú” s preberaním látky a netrápi ich, že väčšina triedy tomu nerozumie, hlavné je, že preberú to, čo majú . Lepšie by bolo, keby rozvrh nebol taký striktný a učitelia by medzi sebou viac komunikovali, pretože potom dajú veľa zadaní na rovnaký deň a študenti nestíhajú. Ledva stíhame niekedy odovzdať zadania, nie sa ešte učiť niekoľkostranové poznámky. Samozrejme, občas zahapruje aj technika – vypadne zvuk/signál. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)
Veľa učiteľov sa snaží celé vyučovanie meniť a prispôsobovať online prostrediu. Snažia sa vymýšľať rôzne úlohy a rôzne ich komplikovať, aby pre študentov neboli príliš jednoduché. To je chyba a častokrát tak iba vzniká komunikačný šum a nepochopenie. To, že občas zachrčí mikrofón alebo sa rozostrí obrazovka je nič, ale forma hodiny by mohla zostať rovnaká, aká je aj bežne v škole. Čiže hodinu počúvam, keď niečo viem, tak sa zapojím a na záver dostanem takú istú domácu úlohu, akú by som dostal v škole. (Martin, študent UKF Nitra)
Najväčšie negatívum je, že si učitelia myslia, že sme celý deň online a musíme hneď odpovedať . V škole končím o 14:20 a potom už nedostanem nijaké úlohy, čo teraz neplatí. A hlavne, aby nás neskúšali počas prázdnin, lebo „aj tak doma teraz nemáme čo robiť“. (Laura, 3.ročník, Gymnázium)
Úplne ideálne by bolo, ak by každý vyučujúci na začiatku vyučovacej hodiny študentom poskytol osnovu (spísal by tam, o čom sa budeme rozprávať, kde nájdeme doplňujúcu literatúru, výpočty atď.). Myslím, že mnohým vyučujúcim by to zároveň pomohlo zatriediť si myšlienky a v rámci hodiny by „nepreskakovali“ z idey na ideu, z príkladu na iný výpočet atď. (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Myslíte si, že online vyučovanie má budúcnosť? Pri akých predmetoch by vám online vyučovanie viac vyhovovalo ako klasické v škole? Viete si predstaviť, že aj vaše deti by sa takto denne vzdelávali?
Ak by malo budúcnosť, tak to by bolo celé zle. Veď deti by sa vôbec neučili, iba by to zneužívali. Už teraz vidno na niektorých deťoch, ako sa flákajú. Dnešná mládež iba lásku zháňa, internet je pre nich na prvom mieste a potom sú v depresiách, že ich frajer opúšťa. Väčšinou sa jedná o 11 a 12-ročné deti, vtedy mi je do smiechu. (Saša, 8.ročník, ZŠ)
Online vyučovanie mi vyhovuje pri prednáškach, pri ktorých stačí počúvať a ktoré si nevyžadujú, aby som sa nejak zvlášť aktívne zapájal. Horšie je to pri praktických predmetoch, kde potrebujem spolupracovať so spolužiakmi, alebo osobnejší kontakt s pedagógom. Na niektoré predmety video tutoriál nestačí. Dokážem si predstaviť, že by sa takto vzdelávali aj moje deti, ale pre ich dobro dúfam, že nebudú musieť. Klasické vyučovanie je určite kvalitnejšie, v školskom prostredí je možné sa na učenie lepšie sústrediť a dôležité je aj socializovanie sa. (Martin, študent UKF Nitra)
Samozrejme, že má. Pamätám si, ako som pozerala dokument o tom, ako sa deti v Austrálii takto bežne vzdelávajú a tíško im závidela. Podľa mňa všetky humanitné odbory, predmety sa dajú zvládať online bez nejakých komplikácií. Čo si neviem predstaviť je, keby mám v tejto situácii doučovať svoje dieťa z matematiky, fyziky, či biológie. V tomto vidím trochu problém, ale toto nie je len o technike, ale aj o pedagógoch. Verím, že sa dá všetko vyriešiť online – veď aj my si mnohokrát pomáhame cez videohovory, keď danej matérii nerozumieme. Spolužiakov som kedysi doučovala určovanie vetných členov, mňa pre istotu pred pár dňami doučovali určovanie nemocenských dávok. (Luisa, študent, PrfTU)
Nemyslím, že online vyučovanie má budúcnosť, lebo učitelia v škole vedia oveľa lepšie vysvetliť učivo a pre nás je tiež výhodnejšie byť v kolektíve. (Laura, 3.ročník, Gymnázium)
Rozhodne áno, hlavne na vysokých školách, lebo v tom vidím najväčšie opodstatnenie. Pokiaľ má VŠ zavedené nepovinné prednášky, tak by som ich rozhodne pretransformovala na online a nahrávala a sprístupnila študentom pre daný ročník. Pokiaľ budem mať ja deti, tak si myslím, že od stredných škôl bude online vyučovanie bežnou praxou minimálne na polku vyučovaných predmetov. (Kristína, študentka VŠ)
Online vyučovanie je ťažké aj pre študentov ako aj pre samotných učiteľov. Nakoľko aspoň u nás doma to vidno, že sa nevieme na výučbu až tak sústrediť. Máme tam veľa zdrojov na rozptyľovanie (havkovia, mačky, pre mňa kávovar), pri mojom zameraní je to v podstate jedno, vedela by som si predstaviť online vyučovanie aj naďalej. Ale ohľadom mladších si to ani neviem predstaviť, pri mladšej sestre začínam šedivieť. Preto aj obdivujem učiteľov ako zvládajú takéto online vyučko. (Iva, študentka KU Fakulta zdravotníctva Ružomberok)
Keďže máme takéto vymoženosti, tak určite online vyučovanie budúcnosť má. Pri biológii, geografii…, pretože pri takých predmetoch je to ako čítanie s porozumením. Áno, vedela by som si predstaviť, že by sa aj moje deti v budúcnosti vzdelávali online. (Angelika, 7. ročník, ZŠ Farná nad Hronom)
Má budúcnosť. Minimálne prednášky bohato postačujú v online forme. Úprimne? Šetrí to neskutočne čas. Ak vyučujúci práve rozoberá tému, v ktorej „nie som doma“, s radosťou si píšem poznámky, hoci sedím doma vo vlastnej izbe. Ak sa však zacyklí v niečom, čo mi je už dávno známe, môžem popri prednáške napríklad poliať kvety. 😉 (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Čo by ste nakoniec radi odkázali všetkým učiteľom?
Milí učitelia, v týchto chvíľach to máte dosť ťažké, ale aj napriek tomu to zvládate a za to Vás veľmi obdivujem. Ďakujem Vám za všetko a prajem Vám v týchto ťažkých chvíľach hlavne veľa zdravia! (Angelika, 7. ročník, ZŠ Farná nad Hronom)
Dúfam, že to spolu zvládneme a o ten mesiac si spolu sadneme do školy šťastní, oddýchnutí, plní energie a elánu. (Kristína, 8.ročník, ZŠ)
Nech majú plno nervov a nech sa nevzdávajú. Mohli by sme im zatlieskať a nazvať HRDINAMI, že sa nevzdávajú a bojujú, aby sme mali nejakú budúcnosť. (Saša, 8.ročník, ZŠ)
Ja osobne ich obdivujem, že sa nám to učivo snažia vysvetliť najlepšie, ako vedia, že sú trpezliví a najmä obdivujem učiteľov, ktorí sa až tak nekamarátia s technológiami. Niektorým by som len poradila, aby menej stresovali študentov. 🙂 Všetkým nám prajem hlavne veľa síl, zdravia a pevné nervy, aby sme sa čím skôr videli v škole. (Diana, 3.ročník, Gymnázium)
Ďakujem každému pedagógovi, ktorý ide na 110% aj teraz a snaží sa niečo do tých našich makovíc vtĺcť. A tí, čo na nás kašlú – prosím, uvoľnite miesto pre tých, ktorí majú záujem učiť a predávať svoje vedomosti ďalej, ďakujem. (Luisa, študent, PrfTU)
Vážení učitelia, profesori, veľmi si vážim vašu prácu a nevzdávajte sa. Povolanie učiteľa, profesora vnímam ako jedno z najdôležitejších vôbec. Máte odo mňa veľmi veľký obdiv. (Kristína, študentka VŠ)
Učiteľom chcem odkázať, že si vážim, že sa budúce generácie snažia naučiť čo najviac, ale nech sa zbytočne za každú cenu nestresujú a nezaťažujú. (Martin, študent UKF Nitra)
Všetkým ďakujem. Pretože sa snažia najviac, ako vedia a môžem zodpovedne zhodnotiť, že často podávajú až nadľudské výkony, len aby nám všetko vysvetlili. Neskutočne obdivujem ich trpezlivosť! (Zuzana, 1.ročník inžinierskeho štúdia Krajinného inžinierstva SPU v Nitre – Zelená univerzita)
Foto: PinKatS
Ďakujem všetkým žiakom a študentom za ich názory, myšlienky, návrhy aj priania!
Prajem všetkým učiteľom, žiakom aj študentom pevné nervy, nech to čo najlepšie zvládneme. 😉
Keď si chcete prečítať článok o mojich skúsenostiach v školstve a názoroch, čítajte TU.
