Ahoj Zuzi! My sa poznáme zo spoločných spoluprác a fotení, nafotila som s tebou aj môj charitatívny kalendár (TU), ale predstav sa tiež ostatným, kto si a čo robíš.
Ahojte, som fotografka a retušérka. Je to moja práca na plný úväzok ako živnostník. Okrem toho občas strihám videá a pomáham ich točiť, postavím sa aj pred kameru či foťák ako komparz a fotomodel. Dá sa povedať, že všestranný človek v tejto pracovnej oblasti. Okrem tejto práce a záľuby v jednom sa venujem aj aktivite menom cosplay, čo je prezliekanie sa za fiktívne postavy. Ja sa špeciálne venujem postavám z japonských animovaných seriálov (anime) alebo hier. Anime vo voľnom čase pozerám a rada si zahrám PC hry. Do môjho života patrí aj cestovanie a spoznávanie nových kútov Slovenska, ale aj zahraničia. Som omnivert – rada som stredobodom pozornosti, ale potrebujem aj veľa času osamote. Neznášam telefonovanie, nenávidím cibuľu a som veľká milovníčka zvierat.
Zuzka sa rada fotí v cosplay oblečení a napodobňuje postavy z japonského anime:
Nedávno som zverejnila na sociálnych sieťach kampaňové video o sexuálnych predátoroch v spolupráci s internetovou poradňou pre mladých Ipčko a ich webom StalosaTO.sk a pýtala som sa na tieto skúsenosti moje sledovateľky na Instagrame. Väčšinou mi baby napísali, že im chlapi posielali svoje sexuálne fotky a vyžadovali to aj od nich. Žiadna však na to už nereagovala. Ozvala si sa mi aj ty. Môžeš nám priblížiť, o čo presne išlo?
Tiktok: Pinkats
Na strednej škole som nafotila fotky, ktoré sa dostali do nesprávnych rúk. Možno som bola od niekoho vyprovokovaná, ale zároveň som ich zhotovila dobrovoľne. Nikto ma nevydieral. Aj keď možno vydierač bola moja samotná situácia, kedy ma spolužiaci brali stále ako malé decko, ktoré pozerá len pokémonov. Bavilo ma provokovať chlapcov, nevadilo mi, ak mi písali provokatívne správy. Brala som to čisto ako online zábavu. Nič viac. No samozrejme, fotky sa dostali aj do nesprávnych rúk. A tí ľudia mi chceli veľmi ublížiť. Začali tie fotky rozposielať, vytlačili a vylepili v škole. Neboli to nahé fotky, tak som sa nikdy nefotila, len provokatívne. Keďže to riešilo vedenie školy a bola som neplnoletá, označili to za detskú pornografiu.
Provokatívne fotky si nafotila neplnoletá Zuzka sama na samospúšť:
Ako sa táto situácia vyriešila?
Do školy na pohovor bola prizvaná mama. Riešilo sa, či to nepôjde na políciu, ak by ma fotil náhodou niekto iný. Fotila som sa ale sama na samospúšť foťáku. Dostala som „zaracha“ na foťák aj na počítač. Vtedy sme ešte nemali smartfóny a notebooky. Čo sa týka školy, ja som dostala pokarhanie riaditeľom školy a ľudia, čo to rozširovali, asi 2 zo správania. Chcelo len čas, aby o tom prestali hovoriť, ignorovala som to. Nevyhla som sa však ohováraniu – že som bola tehotná, následne na interupcii, že ma riešila polícia a pod. Paradoxne, ja som v tom čase nemala skúsenosti vôbec so žiadnym vzťahom.
Mala si po tejto skúsenosti nejaké psychické či iné následky? Aké pocity si prežívala?
Určite áno! Vtedy sa naplno prejavila moja introvertná stránka. Uzavrela som sa do seba, nekomunikovala som s nikým. Pobyt v škole bol utrpením. Na nejaký čas som sa foteniu nevenovala. Po čase všetko prešlo a mňa to zase ťahalo k foteniu. „Domáce fotky” ale každému hneď evokovali, že ide o niečo zakázané, chcela som sa preto posunúť viac do umeleckej sféry a začala som vyhľadávať fotografov s ateliérom v mojom okolí, aby sme nafotili naozajstné modelingové fotky – klasické aj v spodnej bielizni. Následne sa, samozrejme, zase našli ľudia, ktorí mi na základe týchto fotiek vyčítali, či mi nestačilo. Ale čo som mala robiť, keď som sa tejto sfére chcela venovať?!
Čo mi táto situácia spôsobila? Veľkú nedôveru k ľuďom. Chuť k tomu, čo som robiť chcela, mi to našťastie nezobralo. Ja som tvrdohlavý človek a čo si zaumienim, tak sa toho držím. Ale odvtedy si držím väčší odstup od ľudí, neverím im tak, čo im poviem, čo im pošlem, s čím sa zverím. Možno aj preto som nikdy nemala najlepšiu kamarátku, pretože som sa bála, že aj tá by ma podrazila.
Je niečo, čo ti táto skúsenosť dala?
Všetko zlé je aj na niečo dobré. Je to zvláštne, ale aspoň trochu som vyzerala potom pred spolužiakmi viac “dospelo”. Určite, keby som mohla vrátiť čas, neurobila by som to, respektíve, nie tak skoro a nie s „domácimi fotkami“. Počkala by som si na neskorší vek a viac profi fotky, aby nikto nemal ani len trochu pochybnosti, že som fotila detské porno.
V podobných situáciách sa ocitlo pravdepodobne viac dievčat a možno o tom ani nechcú hovoriť. Čo by si po tejto svojej nepríjemnej skúsenosti odkázala mladým babám do budúcnosti?
Určite si choďte za svojimi snami, ale s rozumom. Dávajte si pozor, čo fotíte, čo píšete a prispôsobujte to svojmu veku. Myslite tiež na to, či dokážete zvládnuť aj šikanu či psychický nátlak okolia. Nebojte sa povedať rázne NIE. Nevinné, zdvorilostné odmietnutie nie vždy stačí. Našťastie, v mojom veku ľudia už takéto fotenie neriešia. Občas sa venujem stále fotomodelingu, ale teraz som viac za foťákom ako pred ním.
Zuzka, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a za to, že si mala odvahu podeliť sa s nami so svojou nepríjemnou životnou lekciou aj fotkami. Nech ti to v súčasnosti pred foťákom aj za foťákom stále dobre fotí! 😉
Stránka StalosaTO.sk ponúka informácie o groomingu, sexuálnom zneužívaní, násilí a vydieraní detí a mladých ľudí na internete. Okrem možností pomoci a postupov riešení tu nájdu užitočné informácie aj rodičia a odborníci. Nikto v tom nemusí byť osamote. Pomoc existuje!
Foto: Zuzana Madarászová – Butterfly Creative , IG: @susybutterfly
