Maroko je prvá africká krajina, ktorú som navštívila. Nie, nebola som na žiadnej dovolenke v Egypte, Tunisku apod., preto som ani nevedela, čo od africkej krajiny očakávať. Úprimne? Mám také zmiešané pocity, ale to je asi prirodzené, keďže sa jedná o úplne odlišnú kultúru a krajinu, v akej som doteraz bola. S odstupom času, musím ale povedať, že celkovo sa mi Maroko páčilo, nájdete tu naozaj zaujímavé (aj fotogenické) miesta a ak bude niekedy príležitosť, píšem si ho na zoznam opäť. Chcela by som však v budúcnosti navštíviť tie miesta, ktoré som teraz nevidela.
Vitajte v Maroku! 
Najprv fakty a zaujímavosti:
1. Maroko má podľa posledných informácií cca 35 miliónov obyvateľov. Presný počet však nie je úplne spočítaný (predpokladá sa, že je ich viac), keďže mnohí rodičia hlavne chlapcov zatajujú, aby nemuseli ísť na vojenskú službu, ktorá trvá 18 mesiacov. Obyvateľstvo nie je spočítané najmä v hornatých oblastiach, kde sa zíde každá ruka pri práci.
2. Časový posun je 1 hodina menej, let z Viedne trvá cca 3,5 hodiny do Marrákešu. Letisko je tam dizajnovo pekné… 😉
3. Menou je marocký dirham. 8 – 10 marockých dirhamov je približne 1 €, záleží od kurzu a kde meníte. Nie je problém peniaze zmeniť aj na hoteli. Ceny sú prijateľné, na hoteloch je trochu drahšie (káva napr. stála 3 €). V reštaurácii si dáte kuskus za 4 €, tagine za cca 8 – 10 €. Priemerný plat sa pohybuje okolo 400 €.
4. Tagine (číta sa tažin) je typické marocké jedlo. Skladá sa z mäsa alebo rýb (alebo môže byť aj vegetariánske) a cibule, rôznej zeleniny (mrkva, zemiaky), ďalej sa môže pridať sušené ovocie ako marhule, slivky, ochutené argánovým olejom, sezamom (výnimočne šafrán) a špeciálnou zmesou 32 korenín (napr. peper, koriander, kurkuma…) a bylín, ktoré si každý kuchár namixuje sám. A to je tajomstvo šéfkuchára, ktoré dáva taginu špecifickú chuť.
Moje pocity z tohto jedla sú také neutrálne. Nie je to nič, čo by ma extra ohúrilo, chute sa dosť miešajú, ale ani nesklame. Žalúdočných problémov sa v Maroku prakticky báť nemusíte, nikto z nás problémy nemal (pokiaľ nebudete jesť samozrejme nejakú úplnú exotiku alebo mixovať nemixovateľné… :D).
Toto jedlo sa podáva v špeciálnych hlinených nádobách s typickým vrchnákom, kde sa celá zmes spolu varí.
Tagine 
5. Počasie v apríli nebolo nič moc. Fúkalo (boli miesta, kde som si myslela, že ma fakt odfúkne totálne :D), pršalo, teplota bola niekde len 15 stupňov. Myslela som si, že sa pôjdem do Afriky zohriať, ale veru som sa veľmi neohriala. Asi sme vychytali blbý týždeň. Týždeň po našom odchode hlásili 30 stupňov. Stihla som sa namočiť v jednom bazéne na hoteli, ale to bolo všetko. Boli dni, kedy som fakt mrzla a napriek tomu, že som chcela viac vynosiť sukňu a šaty, ktoré som si zobrala, namiesto toho som asi 3 dni chodila v rifliach…díky 😀
6. Školstvo. Vzdelávanie je na dosť nízkej úrovni. Je síce povinné, ale nikto to prakticky nekontroluje, preto niektoré deti do školy nechodia a pomáhajú doma. Vznikla tak štatisticky 50% nevzdelanosť, je málo učiteľov, málo škôl a väčšina je ďaleko od dedín (aj niekoľko kilometrov a deti chodia buď pešo alebo na bicykloch, v horších prípadoch nechodia vôbec). Ak to teraz čítajú nejakí školáci, určite závidia. Ale, viete, ako to je – nevzdelané obyvateľstvo sa dá ľahšie ovládať, preto to napr. kráľovi vyhovuje… Narazíte aj na obchodníkov, ktorí nevedia čítať, písať či počítať, takže výdavky si treba kontrolovať (hlavne v odľahlých častiach mimo veľkých miest).
Školy sú farebne pomaľované, tak sa výrazne odlišujú od jednofarebných domov. 
Hmm, čo myslíte, hodila by som sa aj v Maroku ako učka? 😀 
7. V Maroku vládne kráľ Muhammad VI. s manželkou Lalla Salmou, ktorá patrí medzi najkrajšie ženy planéty. Kráľ vládne od roku 1999 a v roku 2011 prebehla veľká reforma nielen v sociálnej oblasti (aj keď finančný sociálny systém je tu prakticky nulový typu postaraj sa sám o seba, ako vieš, preto sa veľa žobre), napr. ženy sa môžu rozvádzať, chlap sa ale o nich musí finančne postarať. Dokonca sa hovorí, že sám kráľ je už so svojou ženou rozvedený, keďže sa princezná Lalla Salma na verejnosti neobjavila s ním od roku 2017. Princezná podporovala tiež rôzne organizácie na ochranu žien.
8. Ženy v Maroku uvidíte buď úplne zahalené, čo sú väčšinou Arabky, alebo majú len šatku na hlave, tzv. hidžáb, čo sú Berberky (patria do pôvodného obyvateľstva Maroka) a vo veľkých mestách chodia ženy moderne oblečené. Štýl obliekania závisí od veľkosti mesta. Čím väčšie mesto, tým modernejšie. Platí to aj u chlapov. V pohorí Atlas uvidíte mužov oblečených v ich typickom oblečení – dlhých šatách s „čiapočkou“. Až teraz som pochopila (mimo náboženstva) nosenie šatiek a zahaľovanie si tváre. Ochráni vás to ideálne od nepríjemného vetra a piesku. 😀
9. Internet a mobilná sieť je v Maroku špecifická kategória! Pripravte sa na to, že v niektorých častiach Maroka vám internet vôbec nepôjde, alebo bude pravidelne vypadávať (hlavne v tých púštnych a odľahlejších častiach) a napriek tomu, že majú dvoch mobilných operátorov, tak štatisticky vypadáva každý druhý hovor… A nieže si zapnete dáta, pokiaľ ich máte obmedzené! Moja osudová chyba! „Zožralo“ mi to za 5 minút 50 €!!! Nou koment… 😀
Chudobnejšie časti Maroka v pohorí Atlas 
Poď ťavička na pašu!
10. Rastlinstvo. Možno si poviete, načo to tu trepem. Ale je to potrebné, ak si chcete v Maroku zakúpiť oleje, krémiky, či iné serepetičky. Máte tu veľa vecí v bio kvalite a (údajne) lacnejšie ako u nás.
Argánový olej – vraj tekuté zlato. Je to v podstate orech a „k zlatu“ sa dostanete po dvoch šupkách. Pravý sa vyrába ručne, je to zdĺhavá práca, a preto je aj drahší. Ja som ho kúpila v lekárni Herboristerie Bab Agnaou v Marrákeši za 18 €/ 100 ml určený na telo a vlasy. Tam som nakúpila aj argánové krémy a tiež prírodný balzám na pery z jazmínu a šafránu, ktorý by mi mal pomôcť proti herpesom. Oleje nájdete pravdepodobne aj lacnejšie u všelijakých pouličných obchodníkoch, ale nemôžete si byť istí, či nie je mixovaný s nejakou chémiou alebo iným, napr. olivovým olejom. A pravdupovediac, argánový olej mi vôbec nevonia. 😀 Môžete si kúpiť aj olej do jedla a ten má príjemnejšiu, orieškovú vôňu, pretože sa orechy pražia.
Argánový olej – tekuté zlato 
Obchod v Marrákeši, kde kúpite marocké zázraky
Opuncia – kaktus, vraj prírodný botox. Nekúpila som. 😀 Jedna malá fľaštička stála 123 €, a to sa mi zdalo dosť. Na kaktuse rastie plod – ovocie, z ktorého sa vyberú zrniečka a z nich sa následne lisuje olej. Údajne liter stojí cca 2000 € v bio kvalite. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu E a chodia ho tu nakupovať veľké kozmetické firmy, ktoré ho pridávajú v malom množstve do svojich omladzujúcich sér a krémov.
Šafrán – okrem jedla vraj dobrý aj na detoxikáciu tela. Len ho nesmiete zjesť príliš veľa (niekoľko gramov), lebo vás môže otráviť! Tri malé „smietky“ stačí hodiť do vlažnej vody, nechať vylúhovať cez noc a piť po malých dúškoch celý deň. Skúsite? Ja som kúpila…
11. Posledný bod patrí okruhu, ktorý sme prešli, aby ste mali predstavu. Najazdili sme 1800 km autobusom, keďže som šla klasickým poznávacím zájazdom cez českú cestovku Nikal a najdlhšie, čo sme v buse strávili, bolo 8 hodín aj s prestávkami. Okruh zahŕňal mestá Marrákeš – Ouarzazate – Erfoud – Meknés – Rabat – Casablanca – a opäť Marrákeš.
Cestou sme často prechádzali cez nádherné pohorie Atlas:
Krásy pohoria Atlas 
A teraz už info a zaujímavosti k jednotlivým prechádzaným oblastiam a mestám:
Pohorie Atlas
Maročanov nemusíte ľutovať, že v živote nevideli sneh. 😀 Lebo v pohorí Atlas (delí sa na Vysoký Atlas, Stredný Atlas a Antiatlas) ho určite uvidia. Najvyššou horou je Toubkal so svojimi 4165 metrami blízko Marrákešu. Pohorie je naozaj krásne, bude sa vám páčiť a na mnohých miestach prebieha stavebný ruch – opravy ciest. Ak by ste chceli v pohorí stretnúť nejaké zvieratká, pripravte sa na muflóny, gazely, kobry či škorpióny. My sme nič z toho nestretli… 😀
V Atlase žije prevažne pôvodné obyvateľstvo Maroka – Berberi, a to v tradičných, hlinených domoch. Tí majetnejší majú auto, tí chudobnejší somárov. Aj tu sa ale nájdu ľudia, ktorí žijú prakticky bez vody (chodia po ňu do potokov), elektriny a starajú sa sami o seba. Niektorí sa živia predajom keramiky, v menších mestečkách natrafíte aj na pouličných predavačov mäsa, ktoré ale určite nejedzte! Náš európsky žalúdok nie je na to zvyknutý a toto mäso vám na stopro spôsobí problémy.
Každopádne v Atlase sú krásne miesta lemované mandľovníkmi a palmami, ktoré vytvárajú fakt zaujímavú scenériu. Nájdete tu aj Coca Colu, ktorá dominuje po celom Maroku. 😀
My sme sa dostali tiež na najvyššie miesto priesmyku – Tichka do výšky 2260 m, kde som myslela, že ma s mojimi 50 kilami odfúkne na veky vekov. 😀 Máte tu ale veľmi pekný výhľad na údolie.
Coca Cola je v Maroku všade. Aj vo výške 2000 metrov. 😀 
V najvyššom bode priesmyku Tichka – 2260 m fúkalo jak… 
Ouarzazate
Názov tohto cca 100 tisícového mesta vám určite nič nehovorí. Ale keď poviem Gladiátor, Asterix a Obelix, Múmia, Alexander Veľký alebo najnovšie Game of Thrones, tak vám už možno dopáli. Áno, jedná sa o oblasť, kde sa niektoré scény z týchto filmov nahrávali.
Túto oblasť si obľúbili filmári a nájdete tu dokonca TRI filmové štúdiá! My sme nachvíľu nakukli zvonku do Atlas štúdia.
Atlas štúdio v Ouarzazate 
Kamera a akcia! 
Neďaleko Ouarzazate nájdete tzv. Ait Ben Haddou. Je to stavba zapísaná ako kultúrna pamiatka v UNESCO a postavené v architektonickom štýle ksar. Maročania totiž rozlišujú dva stavebné štýly – ksar a kazba. Keď uvidíte v Maroku hlinené domy a múry s dierami (používali ich na odvetrávanie), tak to je zase pre zmenu kazba.
Ait Ben Haddou tiež poslúžilo filmárom ako ideálna kulisa do filmov. My sme sa vyštverali až na samý vrchol stavby (po ceste máte rôzne obchodíky) a poviem vám, že taký vietor, aký som tam zažila, tak som dávno nezažila! 😀
Pohľad na Ait Ben Haddou – stavba, ktorá poslúžila filmárom ako kulisa 
V tomto meste som mala najslabší internet!!! Áno, prvá dôležitá informácia! Ale asi preto, že sa nachádza blízko púšte Sahara. 😀
Erfoud
Cestou do mesta Erfoud sme prechádzali oblasťou, kde sa pestuje damašská ruža. Tie baby, ktoré používajú prírodnú kozmetiku, sa s tým možno stretli. Využíva sa ako olej, voda, do krémov a obsahuje vitamíny A a E. V oblasti, kde sa pestuje, sa dokonca usporadúva pravidelne súťaž – Ružová miss a koná sa festival ruží, kde si kozmetické firmy chodia vyberať esencie do svojich výrobkov. Cestou sme sa zastavili v jednom obchode, kde som si kúpila krémy z damašskej ruže. Cenovo to vychádzalo na 30 € za 6 krémov. Celkom dobrá kúpa. 😉
Raj damašskej ruže
Tiež sme prechádzali dosť dlho cez tzv. ďatlové palmérie, čiže údolím s množstvom ďatlových paliem. A to bola krása, to vám poviem! Ďatla je pre Maroko dôležitá rastlina a prakticky zužitkujú celý strom – listy využívajú na strechy domov, pletú košíky, rohožky, kmeň použijú ako trámy, plodmi vítajú hostí alebo na svadbách hádžu po neveste ako my ryžu, ďalej ich využijú na prášok či olej a nakoniec kôstky jedia ťavy. Takže dá sa povedať, že z takej plamy prakticky nič neostane. 😀
A ideme na Saharu!
Musím napísať, že zážitok zo Sahary bol pre mňa top z topov Maroka. Poviete si, veď samý piesok… Áno, ale tie duny a farby!
Z hotela v Erfoude do púšte (oblasť známa ako Merzouga vzdialená asi 20 km od alžírskych hraníc) sme to mali cca pol hodiny terénnym autom. A na okraji Sahary už na vás čakajú ťavy. 😉 Je ich tam veeeľa a stačí si vybrať, na ktorú chcete nasadnúť. Nemusíte sa báť, pretože sprievodcovia vás zodpovedne odvezú k dunám a ešte aj ochotne pofotia. Mojím kritickým, fotografickým, laickým okom musím ale povedať, že tie fotky nestoja za veľa. 😀 Peniaze ale nepýtajú a snaha sa cení. Inak, každej ťave dávajú mená a moja sa volala Asfar. V púšti môžete natrafiť na hady – zmije, myši, žaby, škorpióny, ale nebojte, ja som natrafila len na chrobáka skarabea. 😉 Na púšti si môžete zajazdiť aj na terénnom aute či štvorkolkách a vyváľať sa v piesku, ktorý budete mať fakt všade… Vyštverať sa na duny dá tiež zabrať nohám!
Žiara slnka vytvárala neskutočné scenérie, pozrite:
Meknés
Z Erfoudu do kráľovského mesta Meknés sme to mali autobusom približne 8 hodín cesty aj s prestávkami. Bola to dlhá cesta, to áno. Zastavili sme sa asi 75 km od mesta Meknés v oblasti, kde voľne žijú opice Makaky. Mňa už tie opice nejako neprekvapili, keďže som ich zažila na Gibraltári. Pozor, lebo opice zvyknú byť fakt drzé! 😀
Okrem opíc cestou „stretnete“ nomádov, vlastne ich obydlia – stany a zaparkované ťavy namiesto áut. Niektorí nomádi sú vraj modernejší, majú autá a chodia si nakúpiť potraviny do supermarketov. S odpadom to má Maroko horšie. Ľudia vyhadzujú odpad, kde sa im prakticky zachce a nomádi zvlášť. Aj na odľahlých častiach často uvidíte rôzne plasty, sáčky.
V meste Meknés nám sčasti nevyšlo počasie, pršalo a bolo chladno. Popozerali sme si uličky, zastavili sa na miestnom trhovisku, videli hradby a bránu kedysi kráľovského paláca.
Pohľad na upršaný Meknés 
Náš mekneský sprievodca 
Naložiť mäso na seba a ideš! 
Náš hlavný bod programu bola ale návšteva fabriky, kde ručne vyrábajú koberce. Ručne! To znamená, že niektoré koberce vyrába jedna žena aj 3 roky! Táto fabrika je podporovaná rôznymi fondmi, navštívila ju aj Michelle Obama a samozrejme marocká princezná Lalla Salma.
Dievčatá a ženy vyrábajúce koberce boli veľmi milé, rady sa odfotili (dokonca som im nechala moju vizitku a cez instagram ma jedna z nich kontaktovala a chcela zaslať fotky, takže mám marockú kamarátku :D), mali sme odbornú prednášku o tom, ako sa stanovuje cena tkaného koberca, z čoho sa vyrábajú – vlákna sú z rastliny agáve aj bavlny. Na dotyk boli nesmierne hebké, nesajú špinu a taký koberec vám vydrží roky… Cenovo vychádzali od 350 € – to boli, samozrejme, tie najmenšie.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA 
Rabat
Rabat je hlavné mesto Maroka a zároveň mesto, kde oficiálne žije kráľ Muhammad VI. so svojou rodinou. Sú tu dva paláce – jeden oficiálny, pre verejnosť a vzácne návštevy a druhý neoficiálny, kde bežne kráľ žije a tam sa veru nedostanete. Je obohnaný múrmi (išli sme okolo), stromami a nonstop strážený. Ja som si urobila fotky aspoň pred tým oficiálnym:
Oficiálny kráľovský palác, kde sa prijímajú návštevy 
Navštívili sme tiež mauzóleum, kde sú sarkofágy deda a otca súčasného kráľa a urobila som v Rabate celkom pekné fotečky… 😉
Mauzóleum 
Tam pôjdeme! 
V uličkách Rabatu
Casablanca
Casa, ako toto mesto skrátene nazývajú, má cca tri milióny obyvateľov. Je to mesto obchodu, prisťahovalcov, migrantov, drog aj prostitútok. Všeobecne je v Maroku pravidlo, že miestne ženy po zotmení nevychádzajú von a už vôbec nie do kaviarní, barov, či krčiem. Ak na nejakú náhodou natrafíte, je to určite prostitútka. Aj turistky v baroch môžu zažiť to, že sa miestni chlapi budú pýtať, za koľko „pôjdu“ s nimi, takže bacha na to! 😀
Casa je multikultúrne mesto a miešajú sa tu moderné budovy s polorozpadnutými domami. Na jednej strane môžete vidieť bohaté vily a hneď oproti chudobné domy. Máte tu ale prakticky všetko pre turistov – aj obchodné domy, pláž a promenádu s barmi a diskotékami.
My sme navštívili mešitu Hasana II., ktorá je najväčšia v Maroku a 7. najväčšia na svete:
Najväčšia mešita v Maroku, konkrétne v Casablance 
Do mešít sa chodia modliť hlavne počas ramadánu, ktorý im začínal niekedy v polovici mája, inak sa zvyknú modliť viac doma, kde majú na to vyhradené špeciálne miesto.
No a koho napadlo pri názve tohto mesta slávny film Casablanca (priznám sa, že som ho nevidela), tak mám pre vás pikošku. Film sa vôbec v tomto meste nenahrával, ale v amerických štúdiách a bol len inšpirovaný týmto mestom a barom.
Môj pocit z tohto mesta bol taký všelijaký. Na turistiku áno, na život nie. 😀
Štýlová budova súdu v Casablance 
Marrákeš
Prvou aj poslednou zastávkou nášho tripu bol Marrákeš. Strávili sme tam prakticky celý deň. Najprv sme si pozreli obchod – klenotníctvo so striebrom berberskej kultúry, potom sme sa presunuli do ďalšej fabriky, kde vyrábali kožené bundy.
Tu nám predavači s predavačkami predviedli módnu prehliadku a potom sme sa presunuli do samotnej predajne. Vraj tu šijú koženky aj pre svetové značky ako Armani či Chanel, neviem, do akej miery mám tomu veriť, ale dajme tomu, že verím. 😀 Tieto značky si však visačky našijú na koženky až vo svojich európskych dielňach a stanovia ceny. Tu sa ceny pohybovali úplne inde. Napr., vraj koženka Chanel, ktorú mi predavač ukazoval, stojí klasicky 3000 € a mne ju núkal za 1800 €. Ak by som zjednávala, dala by sa cena ešte stiahnuť, ale to by som musela najprv vyhrať športku. 😀 Boli tu aj neznačkové modely, čo to sme poskúšali a ja nakoniec odchádzala s obojstrannou koženkou (z jednej strany koža, z druhej hodváb) v rukách. Cena nebola na takú kvalitu predražená, ale na moje učiteľské pomery zas nebola najlacnejšia. 😀
Vrcholom celého Marrákešu je trhovisko na námestí Jemaa el-Fnaa. Je to jedno z najstarších námestí na svete a nemôžete ho vynechať! Takú zmesku ľudí a podivných vecí, čo uvidíte tu, asi nikde inde v Maroku neuvidíte. Cez deň je tu pomenej stánkov, v uličkách okolo to ale celkom žije. Nakúpite prakticky čokoľvek – keramiku, koberce, oblečenie, koreniny, zvieratá.
Jemaa el-Fnaa pred šiestou hodinou večer 
Večer o šiestej hodine sa začína napĺňať námestie stánkami s občerstvením a rôznymi umelcami a hlukom. Na jednej strane vidíte zubára, ktorý vám vytrhne zub, či predá zubnú protézu, na druhej vás domáci budú otravovať, aby ste sa odfotili s hadmi aj opicami, ďalej naďabíte na ženy, ktoré vám na ruku namaľujú hennu a svoje umenie tu tiež predvádzajú hudobníci či akísi pouliční divadelníci. Na každom rohu vám deti chcú predať hygienické vreckovky. Prečo? Vraj všeobecne hygienické potreby sú v odľahlých častiach Maroka nedostatkový tovar a Marrákeš je centrum pouličného obchodu, kde tieto veci zoženiete.
Po šiestej hodine sa začína trhovisko napĺňať. 
Tu sa bude variť! 
Dávajte si tu ale pozor na osobné veci, lebo sa kradne vo veľkom, aj keď my sme takú skúsenosť nemali. Videla som ale všelijakých podozrivých chalanov, ktorí sa obšmietali okolo turistov (aj okolo mňa a necítila som sa dvakrát bezpečne) hlavne vtedy, keď pozeráte v hlúčiku ľudí na umelcov. Zvyknú pozerať, kde máte tašku, takže ideál je nosiť ju na bruchu.
Kedykoľvek vytiahnete mobil alebo foťák a cvaknete (a niekedy ani nestihnete cvaknúť) nejakých umelcov, už je jeden z nich pri vás a chce za to peniaze. Je to ich spôsobzárobku a sú schopní sa s vami aj hádať (ako so mnou), že ste si ich cvakli, tak máte zaplatiť. Máte dve možnosti. Buď im niečo prihodíte alebo rýchlo ujdete. Ja som zdrhala, lebo som v peňaženke nemala žiadne drobáky. 😀
Čo sa týka jedla, my sme jedli v reštaurácii na námestí. Môžete si dať jedlo aj priamo na trhovisku, vraj je jedlo kontrolované, takže nemali by hroziť žalúdočné problémy, ale nikdy neviete, ako váš žalúdok zareaguje.
Akože takto. Toto bolo najdivnejšie trhovisko, na akom som bola a myslím, že divnejšie už ťažko zažijem. 😀
Ak by ste si mali vybrať len jedno mesto v Maroku, kde chcete ísť, tak Marrákeš určite odporúčam. Na pohľad je pekný (pripravte sa na samé oranžové domy), máte tu priamo letisko, už spomínané exotické trhovisko, dokonca sa tu buduje golfové ihrisko, kde Európania radi chodia hrať golf aj v zime a je tu teplo. No a keď si chcete nabaliť nejakých boháčov či stretnúť filmové hviezdy, tak sa ubytujte v jednom z dvoch najdrahších hotelov v Marrákeši – La Mamounia alebo Mansour. 😉
A ešte pár záberov na záver:
