Toto mesto som navštívila v rámci výstavy Trenčín mesto módy. Nebudem tu však písať o výstave, ale ukážem vám to, čo som vždy chcela vidieť už od základnej školy. Koho dejepis a dejiny nezaujímali a stále nezaujímajú, ten ani nemusí ďalej čítať… 😀 Už na základke nám učiteľka vravela, že sa rímski vojaci pri dobýjaní dostali až na naše územie a na Trenčianskom hrade zanechali nápis na skale. No a keďže mňa história bavila, tak som si povedala, že ho chcem určite raz vidieť. Ono to ale až tak jednoduché nie je. Zo začiatku som si myslela, keď pôjdeme autom okolo skaly, tak ho určite na tej skale uvidím. Ako som sa ale neskôr dozvedela, rímsky nápis nevidno len tak z cesty alebo chodníka!
Musíte vojsť priamo do štvorhviezdičkového hotela Elizabeth, ktorý bol otvorený v roku 1902. Dal ho postaviť barón Armin Popper a inšpiráciou mu bola známa cisárovná Alžbeta Bavorská, čiže Sissi. V hoteli ďalej nasledovať buď inštrukcie na stenách, prípadne sa spýtať na recepcii. Inštrukcie vás navedú po schodoch do kaviarne Sissi, cez ktorú prejdete a následne sa opäť po schodoch dostanete na vyhliadkovú terasu. Tam už spoza skla uvidíte rímsky nápis a na stene v miestnosti aj preklad (Laugaricio bol staroveký názov osady z 2.storočia n.l. na území dnešného Trenčína):
rímsky nápis na skale 
preklad nápisu 
vyhliadková terasa
Takže tento malý sen som si splnila a moje kroky viedli ďalej. Musím povedať, že Trenčiansky hrad sa mi vždy páčil, ale až doteraz som tam nebola. Hradom sprevádzal celkom svojský sprievodca, ktorý mi svojím vystupovaním a spôsobom rozprávania pripadal ako z dávnych čias.
Hrad bol postavený v 11.storočí a okrem iného patril aj Matúšovi Čákovi, ktorý síce má na hrade podobizeň, ale od sprievodcu som sa dozvedela, že jeho pravá podoba sa nikde nezachovala. Vo vitríne môžete vidieť (vraj) originál zuby dinosaura, rôzne zachované predmety, prípadne repliky, nazreli sme tiež do podzemia, zachovala sa aj kruhová rotunda s dvomi kostrami (muža a ženy), pozrieť si môžete tri gotické paláce. Na nádvorí sa nachádza slávna Studňa lásky, ktorá je opradená povesťou. Tú vraj dal vykopať turecký veliteľ Omar pre lásku k zajatej manželke Fatime. V skutočnosti ju však vykopala hradná posádka.
Matúš Čák Trenčiansky 
zuby dinosaura 
pozostatky a kruhová rotunda 
interiér hradu 
Čo ma však v Trenčíne najviac nie veľmi milo prekvapilo, je jeho malé, pre mňa nevýrazné námestie. Zopár kaviarničiek, jeden stĺp a fontána. Za mňa teda nič moc, ale je to len môj subjektívny názor.
