Dejiny poznačené vojnami

Hronský Beňadik – Viedeň – Altaussee – Hallstatt – Kehlsteinhaus – Salzburg – Schloss Hof 

3 dni výletu s názvom Dejiny poznačené vojnami – 3 navštívené krajiny (Slovensko, Rakúsko, Nemecko), to všetko organizované občianskym združením, ktorého som 3 roky členom, Priatelia hradu Ľubovňa. Na tieto výlety raz do roka sa vždy teším, lebo je to super zorganizované, veľa toho vidíme a cenovo veľmi dostupné. No a vždy sa tam stretneme fajn partia…  

Tento článok možno nebude taký podrobný ako predchádzajúce, ale snažila som sa vám tu spísať najzaujímavejšie veci, postrehy, tak konečne ideme na to:

Hronský Beňadik

V tomto meste sme navštívili kláštor, ktorý je druhý najstarší na Slovensku (prvý bol na Zobore v Nitre) a založili ho benediktíni. Tu vznikla aj najstaršia zachovaná rukopisná kniha na území Slovenska –Nitriansky evanjeliár. Obsahuje 50 pergamenových fólií, ktoré sú vložené do pozlátených drevených dosiek zdobených reliéfom.

V roku 1483 dostalo opátstvo od kráľa Mateja Korvína dar – relikviu Kristovej krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej krvi). Kráľ Matej dostal pravdepodobne túto relikviu od pápeža. Pre relikviu bola postavená aj osobitná kaplnka a nový oltár. My sme priamo túto relikviu nevideli, pretože sa verejnosti vystavuje len v určitý deň a hodinu. Mohli sme si pozrieť kaplnku a oltár. Týmto darom sa vyzdvihla aj autorita kláštora.

Tu sme sa dlho nezdržali, lebo sme už trielili do Viedne. 

Viedeň

Vo Viedni sme to mali namierené hlavne do Kapucínskej krypty – Cisárskej hrobky a Kunsthistorisches Museum (čiže do Umeleckohistorického múzea).

Ak má niekto fóbiu, nepríjemný pocit z cintorínov, hrobiek, tak do krypty ani nelezte. Je to totiž oficiálne pohrebisko príslušníkov habsburského rodu. A je to na takom mieste, že by ste ani neverili. Na klasickej viedenskej ulici vstúpite do nenápadného kostola kapucínov a pod ním, v podzemí, nájdete miesto posledného odpočinku 142 členov rodu, z toho 12 cisárov a 18 cisárovien a kráľovien. Jasné, že Mária Terézia tu má najväčšiu a najhonosnejšiu hrobku, ale nájdete tu aj nenápadnejšiu hrobku Sissi a jej manžela Františka Jozefa I.

V roku 2011 pochovali zatiaľ posledného príslušníka rodu Otta von Habsburg. Bol to syn posledného rakúskeho cisára Karola I. a Zity, ktorí po prvej svetovej vojne odišli do exilu na Madeiru.

Na toto miesto vám stačí vyhradiť si tak pol hodinu, lebo pochybujem, že hrobky budete obzerať dlhšie…

Zato, ak by ste si chceli všetko podrobne pozrieť v Umeleckohistorickom múzeu, tak tu môžete stráviť aj pol dňa. Rôzne kultúry – egyptská, antická, rímska, orientálna, diela – sochy, obrazy od najslávnejších maliarov ako Rubens, Rembrandt, Rafael, Tizian a ďalších, cennosti…  

Nachádza sa tu aj originálny obraz kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorého obrázok nájdeme aj v školských učebniciach dejepisu a dokonca v mojom rodnom meste, v Starej Ľubovni, podpísal mierovú dohodu s poľským kráľom Vladislavom. Jednej takej hranej scénky, ktorú pripravil hrad Ľubovňa v rámci osláv hradných dní v roku 2017, som sa spolu so žiakmi priamo zúčastnila a zahrala sa na dvornú dámu. 😉

Takýto je človek maličký oproti velikánom

Altaussee

V Altaussee sa nachádza najväčšia aktívna soľná baňa v Rakúsku. Táto soľná baňa nie je taká veľkolepá a veľká ako napr. Turda Salina v Rumunsku, ktorú som tiež navštívila, ale aj táto má niečo do seba a určite to bol zážitok…

Cena vstupného je 9 € a pripravte sa, že tam strávite v chlade približne hodinu a pol.

Prvá písomná zmienka o bani je z roku 1147 a otvorená bola v roku 1319. Pred priamym vstupom do bane sa najprv všetci povinne musia obliecť do bieleho ochranného oblečenia, ktoré, väčšine, bolo dosť veľké a človek v tom vyzerá ako vo vreci… No čo, aspoň sa zasmejete… :DNajskôr vám sprievodkyňa, ktorá vám výklad môže porozprávať v nemčine alebo angličtine, pustí asi 10 minútové video na úvod. Pre mňa osobne bolo trochu nudné. No a po ňom už vchádzate priamo do bane pekne po jednom za sebou a nasledujete rovno sprievodkyňu. Po chodníku na to určenom, nesmiete vybiehať do bočných uličiek. Akože toto mi pripadalo trochu zvláštne, ako keby ste šli na „posledný pochod“.

Kráčame v bielom ochrannom oblečení

V bani je niekoľko zaujímavostí:

1. V jednej z miestností je vytvorené „kino“, kde vám pustia krátky 5-minútový náučný dokument o ťažbe soli. Usadíte sa, pozriete a dlho sa nezdržíte.

2. Nasleduje ďalšia miestnosť vytvorená ako kaplnka. Je pomenovaná po svätej Barbore – patrónky baníkov. Tu to malo takú zvláštnu atmosféru. Sväté obrazy, sošky, sviečky, pamätníky s krížmi a menami baníkov, ktorí tu umreli počas prvej a druhej svetovej vojny.

3. V bani počas druhej svetovej vojny nacisti ukrývali vzácne obrazy napr. od Michalengela, Dürera či Rubensa. Celkovo sa zhromaždilo viac ako 6 500 obrazov, kresieb, plastík, grafík, nábytku a ďalších umeleckých predmetov. Celková hodnota predstavovala približne 3,5 miliárd amerických dolárov. V apríli roku 1945 chceli nacisti baňu so vzácnym majetkom odpáliť do vzduchu, ale vďaka baníkom, ktorí zasiahli a prekazili tento plán, sa im to nepodarilo. Našťastie! Túto udalosť dokumentuje aj film Pamiatkari (v origináli The Monuments Men), kde si zahral George Clooney. Film som zatiaľ nevidela, ale mám ho na zozname. 😉 Boli sme aj v časti bane, kde sa priamo schovávali tieto vzácnosti, sú tam originálne police, no už dosť zničené.  

V bani sa tiež pekne pohrali s vizualizáciou a na stenách, či priamo na vás, môžete vidieť premietané vzácne obrazy (napr. Dáma s hranostajom).

4. Pre deti bude asi najväčší zážitok šmýkačka. Áno, šmýkačka do tzv. srdca bane. Môžete sa šmyknúť dvaja naraz a ešte vás pritom odfotia. Pri východe z bane si môžete kúpiť túto fotografiu za 7 €. Nekúpila som si ju. Odfotila. 😀 

5. No a kde skončíte svoju púť v bani? Práve v tom „srdci“. A tu na vás čaká veľkolepý koncert pri soľnom jazere! Naozaj pekne urobený aj s vizualizovaným dirigentom a projekciou. Až som mala zimomriavky! Nestihla som si ho však poriadne emotívne užiť, keďže som fotila na foťák, na mobil a ešte aj nahrávala video… hmm, to je tak, keď chcete z toho urobiť článok na blog a dať fotky aj videá na Instagram. 😀

Dve kačice pri soľnej bani

Hallstatt

Mesto Hallstatt je zapísané v UNESCU ako svetové kultúrne dedičstvo. A myslím, že právom. Má svoju čarovnú atmosféru, z jednej strany obklopené jazerom Hallstäter See a z druhej pohorím Dachstein. Patrí k jedným z najkrajších miest na svete. Číňania si ho dokonca tak zamilovali, že si priamo v Číne postavili dokonalú kópiu tohto mesta. Každý dom, jama, vypuklina, voda, breh, les sú okopírované. No a keď sa porozhliadate okolo seba v tomto meste, tak zistíte, že 80 % turistov je šikmookých. 😀 Nájdete tu najstaršiu soľnú baňu na svete, kde sa soľ ťažila už pred 4000 rokmi. Domy sú tu vtesnané a postavené priamo v skalách. Keďže tu bolo málo miesta na žitie a pochovávanie ľudí, tak toto vyriešili v minulosti tak, že keď sa človek v hrobe rozložil až na kosť, vybrali lebku a napísali na ňu meno a roky. Tieto lebky nájdete v slávnej tunajšej kostnici, ktorú sme však my, pre krátkosť času, nenavštívili, keďže na celé mesto sme mali približne hodinku a pol. Keď si tu chcete niečo poriadne popozerať, určite si vyhraďte viac času.

Celkovo na mňa Hallstatt pôsobil zaujímavým dojmom, má svoje čaro, krásnu scenériu, historické uličky, zákutia a je na 100 % fotogenický, kde sa len pozriete. Až na tých turistov, ktorých je tu fakt veľa. 

Po Hallstatte som si vykračovala v tričku Audrey od Danyela Art

Kehlsteinhaus

Tak toto miesto je najkontroverznejšie, ktoré som ja osobne navštívila v súvislosti s 2.svetovou vojnou. Nachádza sa v Nemecku len pár kilometrov od rakúskych hraníc a je priamo späté s diktátorom Hitlerom. Rozhodol sa v tejto oblasti miest Berchtesgaden a Obersalzberg usadiť a vybudovať si svoju súkromnú rezidenciu a prázdninové sídlo. Po Berlíne to bolo tiež druhé sídlo vlády.

V oblasti sa postupne v 20. a 30.rokoch 20.storočia vykupovali pozemky (aj násilím), vysťahovalo obyvateľstvo, vybudovali obytné budovy pre ďalších vedúcich nacistov –Gӧringa, Bormanna, architekta Speera a podzemné chodby. Tieto chodby slúžili ako bunkre v prípade náletov. Väčšina pôvodných nacistických domov bola koncom apríla roku 1945 zničená bombardovaním americkými náletmi a ruiny, ktoré ostali, boli začiatkom 50.rokov úplne odpálené.

My sme konkrétne navštívili horskú chatu Orlie hniezdo (nemecky Kehlsteinhaus, anglicky Eagle´s Nest), ktorá nebola vôbec zničená a nachádza sa na hore Kehlstein vo výške1834 m. Odtiaľ je nádherný výhľad na celú krajinu. Táto žulová budova a cesta k nej bola postavená v rokoch 1937 – 1938 pod vedením šéfa NS strany Martina Bormanna, ktorý sa rozhodol, že sídlo odovzdá Hitlerovi na jeho 50.narodeniny v apríli 1939.

Paradoxom je, že Hitler sa bál výšok a na tejto chate bol maximálne 6-krát, aj to viacmenej preto, aby urobili pár oficiálnych záberov pre novinárov a propagandu.  

Toľko faktov a teraz realita z výletu:

1. K Orliemu hniezdu sa dostanete z parkoviska pod horou, kde parkujú autá a autobusy na to určené. Vlastným autom sa na chatu nedostanete, musíte ísť len autobusom kvôli úzkej ceste nahor. Najprv si musíte kúpiť lístok za 16,60 € (uchovajte si ho na cestu naspäť) a cesta busom hore na vrchol trvá asi 20 minút. Je 6,5 km dlhá a prejdete aj pár tunelmi. Cestou je nádherný výhľad na krajinu, nám vyšlo počasie, bolo jasno. Musíte si však dať pozor, keď budete odchádzať z chaty. Posledný autobus vám ide o cca 16.45 hod.a keď ho zmeškáte, budete musieť tých skoro 7 km ísť dole pešo. 😀

2. Po vystúpení z busu na parkovisku pod chatou sa na ňu dostanete dvoma spôsobmi – buď pôjdete pešo kamenistou, turistickou cestičkou, alebo vstúpite do mramorového tunela, na konci ktorého je pôvodný luxusný výťah.

3. Výťah je zakázané fotiť a vo vnútri je pracovník, ktorý vás vyvezie hore. Je v zlatej farbe, obložený z každej strany zrkadlami. Hitler sa ale bál, že by bol práve vo výťahu na neho spáchaný atentát, preto ním veľmi nešiel.

4. V chate sa nachádza reštaurácia a pôsobila na mňa dosť turisticky. Z pôvodných vecí sa veľa nezachovalo, keďže chatu obsadili Američania, takmer všetko zhabali a mnohé veci skončili v súkromných zbierkach. Zachoval sa napr. kazetový strop v jedálni, či kamenný otvorený krb, ktorý Hitlerovi daroval taliansky diktátor Mussolini.

5. Môžete tu tiež vidieť výstavu fotografií s popisom. Ako som spomínala vyššie, Hitler na tejto chate bol len párkrát a hlavne kvôli oficiálnym fotkám. Ospravedlňujem sa za kvalitu, ale neboli dobré svetelné podmienky. 😉

6. Mimo chaty môžete vyjsť na vyvýšené miesto, kde sa vám naskytne krásny výhľad na Alpy až sa človeku nechce veriť, že tu bol kedysi jeden z najväčších zločincov novodobých dejín.

Na záver mám len jeden odkaz:

Už žiadna vojna, prosím!

No more war, please!

Salzburg

Asi ma teraz vysmejete, ale ja som vážne nevedela, že Mozart pochádza práve z tohto mesta. Ruku hore, kto to tiež nevedel, nech v tom nie som sama! 😀

V Salzburgu sme strávili zopár hodín, navštívili hrad, centrum, uličky, najedli sa.

Za lístok na hrad – pevnosť Hohensalzburg zaplatíte 11,90 € a nachádza sa na kopci, kde sa dostanete pozemnou lanovkou. Na hrade máte čo obkukávať, je tu údajne jedna z najkrajších gotických miestností, ale mňa osobne až tak neohúrila, navyše sa rekonštruovala, takže polovicu nebolo ani vidieť.

Čo ale stojí za to, je krásny výhľad na mesto. Jeho stará časť, čiže Staré mesto je od roku 1996 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Večer sme sa vybrali hľadať Mozartov rodný dom. Aj dom, kde žil. Našli sme. Riaďte sa mapou a nájdete tiež. 😉

A inak. Viete, že Mozartove gule, slávna to sladkosť, má svoj pôvodný, originálny obal modrej farby? To ste nevedeli, čo?! Ani ja! V Salzburgu ich zoženiete aj v tejto modrej farbe. Čiže tie, čo sa predávajú v červenom obale, sú len marketingový ťah, pretože červená viac priťahuje. Vymyslel ich tunajší cukrár Paul Fürst v roku 1890 a stále sa tu vyrábajú podľa pôvodnej receptúry z marcipánu, nugátu a tmavej čokolády. A originál ochutnáte jedine tu!

Salzburg na mňa pôsobil celkom príjemným dojmom. Je historický, a to mám ja rada. Myslím, že aj vám sa bude páčiť, ak ste naladení rovnako. 😉

Socha Mozarta a kopa turistov nesmú chýbať

Schloss Hof

Posledná zastávka nášho trojdňového tripu bol zámok Schloss Hof. Je to akoby kameňom dohodil od Bratislavy, len pár kilometrov a kto z Bratislavčanov a okolia tam ešte nebol, tak chyba! Tento zámok je naozaj krásny a je tam čo vidieť, keďže ho vlastnila aj slávna Mária Terézia, ktorá zámok darovala svojmu mužovi. Slúžil tiež ako sklad a výcvikové miesto, počas druhej svetovej vojny ho okupovala nemecká armáda a 10 rokov tu bola umiestnená Červená armáda.

Vnútorné priestory nie je povolené fotiť, ale mne sa podarilo niečo cvaknúť. Takmer v každej miestnosti sú popisy, kde sa môžete čo-to dozvedieť z histórie. Dočítate sa napr. o hygiene, jedle, oblečení z 18.storočia. Na stenách ma zaujali premietané, pohybujúce sa, interaktívne dobové postavy doplnené zvukom. Bolo to fakt zaujímavé.

V jednej z miestností „visí“ Mária Terézia ako vdova odetá v čiernom. A stále asi dohliada na svoj zámok. 😉

Za povšimnutie určite stojí aj záhrada s fontánou, ktorá mi tak trochu pripomínala Versailles. Len v mini verzii.

Ak som vás inšpirovala na najbližší výlet niekde do týchto miest, tak som rada a článok teda splnil svoj účel. 😉 A pokojne mi napíšte, čo z toho vás najviac zaujalo.  

Teď královnou jsem já 😀

Sledujte ma