Paríž – mesto nielen módy, lásky, ale pre mňa aj historickej architektúry. Paríž má svoje čaro, svoje romantické uličky, svoju históriu, svoju Eiffelovku. I keď som výlet absolvovala už v roku 2006, dodnes vo mne mesto zanechalo zvláštny, pozitívny pocit a myslím, že sa tam ešte vrátim.
Začnime teda Eiffelovkou. I keď si musíte vystáť aj dvojhodinovú radu, výhľad na takmer celé mesto z výšky cca 300 m stojí za to. Na druhé poschodie vyjdete aj pešo, ale na samý vrchol vedie len výťah. Zistíte, že Paríž je systematický a uličky sú stavané zväčša do kruhu. A hlavne uvidíte krásne z výšky Víťazný oblúk.
Aj pri Louvri s jeho slávnou Mona Lisou si vystojíte tak dve hodiny, kým sa dostanete dovnútra. Ale kto má rád históriu, tak si príde na svoje. Celý Louvre je rozdelený na niekoľko častí podľa historických období a zamerania. Mňa hlavne zaujímalo obdobie Mezopotámie (Chammurapiho zákonník ma prekvapil, že je vytesaný do vysokého kameňa) a Egypta. A samozrejme Mona Lisa. Pravdupovediac, jej „veľkosť“ ma prekvapila. Je oveľa menšia, ako som si myslela. 😀 Aj keď je zakázané ju fotografovať a je za hrubým nepriestrelným sklom, tak mnohí to úspešne ignorujú.
V Paríži, ako veľká fanynka skupiny The Doors, som nemohla vynechať cintorín Pére Lachaise a Jima Morrisona. Pri vstupe si môžete kúpiť mapku s vyznačenými hrobmi slávnych ľudí (svätý pokoj tu našli napr. Moliére, Balzac, Chopin, Oscar Wilde, Édith Piaf) a máte to ako nejakú pátračku – tento cintorín je ako mesto s uličkami (a na cintorín fakt veľké mesto). K Morrisonovi už vopred ukazovali určité indície, takže sa ho dá relatívne ľahko nájsť. Okrem cigariet, ruží a fotografií, môžete nájsť na jeho malom hrobe (zašitom medzi dvoma väčšími) aj napr. podprsenky, príp. iné predmety, ktoré zanechali oddané fanúšičky. 😀
Okrem toho sa v Paríži určite oplatí vidieť chrám Sacré-coeur a pod ním slávnu štvrť Montmartre, kde vám pouliční maliari nakreslia na počkanie obraz vašej tváre, Víťazný oblúk, kde vládne v doprave organizovaný chaos a všetci po sebe trúbia, chrám Notre-Dame (Quasimoda ani Esmeraldu tam ale nenájdete) a modernú štvrť La Défense, ktorá bola postavená hlavne ako biznis centrum. A tu človek zistí, že aj keď je svet veľký, tak je vlastne malý. No napadlo by vám, že tu stretnem vodiča v zaparkovanom autobuse, ktorým som šla na výlet, bez toho, aby som sa nejako dohadovala alebo vedela, že tam je? 😀
Kultovú sériu filmov o Angelike som videla asi miliónkrát (a niektoré texty viem fakt naspamäť), a tak som nemohla vynechať krásny komplex Versaille – zámok so záhradami, ktorý je od Paríža vzdialený cca 20 km. Zastavila som sa aj pri fontánach, kde sa Angelika nahrávala, plavila lodičkou po jazierku a vnútro zámku sa jednoducho nedá ani opísať. Zrazu sa ocitnete na dvore Ľudovíta XIV., v mysli ste oblečení v kráľovskej róbe a pozeráte na jeho obrazy, jete v jedálni, zabávate sa v kráľovskej zrkadlovej sieni, umyjete v dobovej kúpeľni (aj keď hygiena vtedy bola žalostná) a nakoniec zaspíte v kráľovskej spálni (tu sa už fantázii medze nekladú 😀 ). Okrem neho tu mala neskôr svoj malý zámoček aj Mária Antoinetta, ktorá bola veľmi márnivá, milovala luxus a módu, no a nakoniec v roku 1793 počas francúzskej revolúcie skončila spolu s manželom na gilotíne.
