Nepoznám nikoho, kto by ho nechcel vidieť a prejsť sa po ňom. Ja som sa rozhodla navštíviť ho začiatkom februára v rámci svojho oddychového wellness pobytu.
A moje dojmy? Začnime teda od začiatku:
Ubytko som zabookovala v krásnom historickom penzióne Kaštiel Hanus (www.penzionhanus.sk) v Spišských Hanušovciach. Je to nevýznamný historický kaštieľ z 19.storočia, ktorý majitelia prerobili na penzión. Dýcha na vás história v celom vnútri, môžete využiť wellness služby – fínsku, parnú a infra saunu a jacuzzi (to som teda využila a pekne sa vyhriala vo vode s výhľadom na sneh, keďže nám v ten deň riadne nakúrilo). Toto wellness bolo len nedávno zrekonštruované.
Majiteľom je pán Krempaský, ktorý nemá problém s vami pokecať, vysvetliť vám históriu kaštieľa (dokonca si dal patentovať aj svoj vlastný erb) a postará sa o vás celá jeho rodina (od recepčných po kuchyňu a varia naozaj výborne!). Izby boli čisté, kúpeľňa tiež, prakticky nič nechýbalo.
K Chodníku korunami stromov sa dostanete smerom na Ždiar do Bachledovej doliny (zo Spišských Hanušoviec si to môžete strihnúť cez Slovenskú Ves a Lendak). Odkedy ho otvorili, vraj je takmer stále plno a priamo na parkovisko k lanovke sa málokedy dostanete autom. Od hlavnej cesty nás teda odklonili na vedľajšie parkovisko, ktoré bolo cca 2 km vzdialené. Odtiaľ vás odvezú minibusy každých zhruba 10 minút na „miesto činu“.
Cesta lanovkou na vrchol stojí tam aj späť 9€ a ja som teda na nej riadne vymrzla za tých asi 10 – 15 minút jazdy.
Lístok na Chodník sa nedal kúpiť priamo s lanovkou, pričom mám informácie, že ešte pred pár mesiacmi to šlo. Samotný Chodník stojí 8€ na osobu.
Môj prvý dojem z Chodníka bol: „To je také malé?“
Áno, naozaj sa mi zdal celkovo nejaký malý a krátky – výšku má 24 m a dĺžku 1234 m. Ale môže to byť môj subjektívny dojem a niekomu sa môže zdať super veľkolepý (asi som toho videla už veľa 😀 ). Rýchlejším tempom a s obzeraním a fotením okolo ho prejdete približne za 10 minút. Výhľad je teda krásny – môžete vidieť Belianske Tatry, Pieniny a Zamagurie. Ja som vychytala hmlu, takže som to mala trošku obmedzené.
Páčilo sa mi ale, ako sa veža vysoká 32 m na konci Chodníka zahaľovala do tejto hmly. Na fotkách to aspoň vyzerá efektne…:) Na vrchole vás čaká malý adrenalín! Priamo v strede veže máte lanovú sieť, po ktorej sa môžete prejsť s výhľadom nadol a je celkovo cítiť, ako sa veža hýbe. Pre mňa to bol asi najväčší adrenalín z celého výletu…
No a tu sa môžete pokochať hmlistými fotkami:
