Napriek včasným a opakovaným upozorneniam psychológov/čiek a psychiatrov/čiek dnes dopady izolácie na duševné zdravie detí a mladých ľudí niektorých šokujú. Nárast počtu pacientov potvrdzujú psychiatrické kliniky naprieč Slovenskom. Na psychiatrickej klinike Národného ústavu detských chorôb v Bratislave sa počas pandémie počet akútnych ochorení zdvojnásobil a takmer dvojnásobne narástli pokusy o samovraždy. Enormné nárasty kontaktov zaznamenali krízové linky, napr. ipečko.sk v 1. polroku 2021 až 36 722 kontaktov. Z prieskumu, ktorý medzi vysokoškolskými študentmi realizovala Univerzita Komenského v Bratislave vyplynulo, že až 72 % z nich pociťuje zhoršenie psychického zdravia. Protipandemické opatrenia tak môžu mať pre deti a mládež dlhotrvajúce, či celoživotné dôsledky.
Slovensko sa zaradilo medzi európske krajiny s najdlhšie zatvorenými školami. Pri porovnaní 31 krajín OECD patrí Slovensku 3. miesto v dĺžke zatvorenia stredných škôl už počas roka 2020 (po Kostarike a Kolumbii).
Nezatvárať školy však už nestačí. Deti nesmú byť ďalej obmedzované a diskriminované v oblasti vzdelávania, ani pri aktivitách rozvíjajúcich ich talent a záujmy. Rovnako je nevyhnutné pripraviť plán kompenzácií dôsledkov zatvorenia škôl a dlhodobej izolácie na vzdelanie, duševné a fyzické zdravie a rozvoj talentu detí a mladých ľudí.
Petícia: Dajme prednosť školám a aktivitám pre deti a mládež
Voči deťom a mladým ľuďom už nesmieme zlyhať. Dospelá a riziková populácia má dnes možnosti, ako sa chrániť. Deti nesmieme viac používať ako prostriedky na ochranu iných, na znižovanie mobility, či na zvyšovanie kolektívnej imunity. Viac tu:
https://www.mojapeticia.sk/campaign/dajme-prednost-skolam-a-aktivitam-pre-deti/aa8dee47-6a12-40d3-adbf-06f90000b8d3 (ja som už podpísala)
Zdroj: https://www.dajmedetomhlas.sk/otvorena-vyzva-dajme-prednost-skolam-a-aktivitam-pre-deti-a-mladez/ (krátené – PinKatS)
Ťažko sa mi to číta, poviem vám. Celý rok a pol si hovorím, že dva roky „prázdnin“ sú síce fajn, ale nie za takýchto okolností. A veru, nechcela by som byť v tejto dobe ani dieťaťom, ani tínedžerom.
13.3.2020 som na TikToku @PinKatS, keď sa prerušilo vyučovanie na „dva týždne“, zverejnila toto video. Ako to nakoniec dopadlo, všetci vieme. Kto mohol vtedy tušiť, že budem mať takú pravdu?!
Na mojom instagrame @katarina_suskova som opäť vyzvala svojich sledovateľov – žiakov, študentov aj ich rodičov, aby mi odpovedali na pár otázok ohľadom tejto témy a urobila som si tak vlastný mini prieskum:
V čom pociťujete v súvislosti so vzdelaním a školou pozitíva pandémie? Myslíte si, že toto obdobie má svoje pozitívne stránky? Zlepšilo sa niečo oproti minulým rokom?
„Ako veľké pozitívum beriem rýchlosť, s akou školy (aspoň škola, na ktorej študuje moja dcéra) dokázali reagovať. V priebehu 24 hodín zriadili prístupy do MS Teams a deti sa mohli začať vzdelávať dištančne. V marci minulého roku bola úloha prevencie kľúčovou, z tohto hľadiska považujem uzavretie škôl za správny krok. To, že sa z dvojtýždňového predbežného opatrenia stane záležitosť dlhodobá, žiaľ, za vhodné už nepovažujem.“
Zuzana, mama študentky
„Podľa mňa, študenti prišli na to, že škola nie je až také zlé miesto a že je oveľa lepšie učiť sa v škole ako doma.„
Jessica, študentka SŠ
„Jedným z pozitív je, že mi pandémia poskytla priestor pre rozvíjanie svojich zručností a schopností. Mohla som sa venovať hlbšiemu vzdelávaniu a rozvíjaniu sa prostredníctvom rôznych webinárov či workshopov. Ďalším pozitívom bolo aj zlepšovanie sa v online priestore i zlepšovanie svojich zručností prostredníctvom vzdelávacích aplikácií. Oproti minulým rokom sa určite zlepšil online priestor vzdelávania. Boli sprístupnené rôzne materiály, knihy, učebnice, ktoré uľahčili získavanie informácií v čase pandémie. Dokonca sme boli prinútení naučiť sa efektívne pracovať s komunikačnými aplikáciami (Teams, Zoom, školské platformy, …).“
Martina, študentka UKF Nitra
„Voľný čas, ktorý som využila vždy na užitočné veci.“
Angelika, žiačka ZŠ
„Pozitívne vnímam hlavne to, že mám svojim spôsobom vďaka dištančnému vzdelávaniu viac času. Študujem odbor, ktorý si prezenčnú formu až tak nevyžaduje, takže som rád, že nemusím skoro vstávať a zabíjať čas cestovaním. Aj učitelia si už zvykli používať rôzne online komunikačné prostriedky, takže všetko.“
Yuwac, študent VŠ
„Zmeniť sa toho rozhodne zmenilo veľa, či pozitívne, to neviem povedať. Ide o to, že žiaci sa prestávajú riadne učiť, nesústredia sa na hodinu, či na nej nie sú ani prítomní, spoliehajú sa na ťaháky, zošity, internet, nie na svoj rozum. Práve tento školský rok je každý týždeň niekto v karanténe a nedá sa potom poriadne učiť, keďže niektorí sú prezenčne a ostatní dištančne. Nevidím pozitíva.“
Ema, žiačka ZŠ
„Medzi pozitíva patrí jednoznačne to, že nemusím dochádzať na internát a stráviť veľa hodín vo vlaku. Pracujeme z domu a môžeme sa venovať viac aj iným veciam. Ďalej ušetrím za cestovanie, jedlo navyše a môžem ísť s priateľmi von a nemusím sa viazať na to, kedy prídem z internátu.“
Paula, študentka VŠ
Pandémia na každého z nás doľahla aj negatívnym spôsobom. Je niečo, čo ťa trápilo? Pociťoval/a si nejakú úzkosť, nedostatok, depresiu, stratu v súvislosti so vzdelaním, školou, spolužiakmi?
„Dlhodobá izolácia zamávala aj so psychikou mnohých dospelých, nie ešte detí a dospievajúcej mládeže. Dcére najviac ublížila izolácia a nedostatočný kontakt s rovesníkmi, cítila sa osamelá. Učivo preberali za pochodu, bez dostatočného vysvetlenia. Niektorí pedagógovia mali značné problémy s technickou prípravou. Niekoľkokrát som bola svedkom vyučovacej hodiny, na ktorej sa z 3/4 riešilo pripojenie. Najväčšia záťaž bola výučba odborných predmetov, nakoľko dcéra študuje na umeleckej škole. Klobúk dolu pred vyučujúcimi, ktorí online nacvičovali s deťmi zložité baletné kombinácie a nútili ich k pohybu. Žiaľ, balet sa z obývačky naučiť nedá.“
Zuzana, mama študentky
„Áno, nejaké učiva bolo veľmi ťažké pochopiť online. Vždy, keď sme písali písomky, môj strach bol neopísateľný. Nechcela som vždy otravovať pani učiteľky, keďže ony toho mali dosť, tak som niekoľko hodín sedela aj plakala. Keď už ani plač nepomohol, napísala som im a ony sa ozaj zo všetkých síl snažili, aby sme to my všetci pochopili.“
Angelika, žiačka ZŠ
„Stále ma trápi to, že učitelia nedostatok prezenčnej výučby kompenzujú tým, že nám dajú viac úloh. Je to akoby trest za to, že sme doma. Frustruje ma to, keďže ako vysokoškolák už potrebujem pracovať, mám aj osobný život a potrebujem čo najviac času na všetky iné činnosti.“
Yuwac, študent VŠ
„Medzi negatíva by som určite zaradila to, že sme momentálne obmedzení očkovaním. Všetko je v obmedzenom režime a nemôžeme sa tak stretávať s rodinou, s priateľmi, nemôžme ísť do nášho obľúbeného podniku, či organizovať veci tak ako predtým. Prichádzame o najlepšie zážitky teraz počas mladosti. Čo sa týka štúdia, je to viac deprimujúce obdobie, pretože učitelia viac tlačia na nás tým, že sme doma, a tým pádom musíme viac času stráviť za počítačom písaním úloh a učením sa. Osobne toto obdobie na mňa pôsobí veľmi deprimujúco, pretože som začala študovať na VŠ. Je to dosť náročné zvykať si na nový systém a k tomu zase prechádzame znova na online výučbu.“
Paula, študentka VŠ
„Veľmi mi chýbal kolektív a kamaráti, uvedomila som si, že bez toho škola nie je ani školou. Veľa nocí som nespala a znepokojovalo ma každé predĺženie karantény.“
Ema, žiačka ZŠ
„Najskôr som si myslela, že je to fajn, byť doma sama, za PC. Hovorila som si, že mám čas pre seba, svoj rozvoj, že s kamoškami si zavoláme, s kolegami z výšky sa o nejakých dôležitých veciach dohodnem cez internet. Ale opak bol pravdou. Po dvoch mesiacoch doma, to už prestávala byť zábava, vpadla som do stereotypu, neskôr ma premkli pocity zúfalstva, strachu, nervozity aj úzkosti, niekedy som dostala záchvat úzkosti. Bola som znechutená, niekedy bez príčiny nepríjemná na svojich rodinných príslušníkov. Chýbal mi fyzický kontakt s mojimi kolegami (spolužiakmi) i s učiteľmi. Nemala som chuť otvoriť knihy a učiť sa. Odkladala som veci na neskôr, zadania som robila na poslednú chvíľu, dokonca som na poslednú chvíľu odovzdávala bakalársku prácu, čo absolútne nie je na chválu, ale je to tak. Občas to bolo naozaj veľmi ťažké zvládať.“
Martina, študentka UKF Nitra
„Mne osobne nič neprekážalo, lebo do školy chodím rada, a preto školské prostredie mi chýbalo najviac. Samozrejme, aj kamaráti, a to, že sme sa nemohli stretávať.
Jessica, študentka SŠ
Akým spôsobom si tieto negatívne pocity, skúsenosti riešil/a? Pomohol ti niekto z blízkych alebo si vyhľadal/a odbornú pomoc?
„ U dcéry sa jej smútok a stres prehĺbil až do úzkosti a ľahkej depresie. Chýbal jej kontakt s kamarátmi, odborný výklad, sebadisciplína aj to pomyslené svetlo na konci tunela. Po druhej vlne som sa obrátila na psychológa, žiaľ z kapacitných dôvodov sme čakali na termín dlho a po dvoch konzultáciách prišli letné prázdniny a zbožné želanie, aby bol nasledujúci školský rok milosrdnejší. Dozvuky riešime dodnes. Dcéra býva nervózna a má problémy sa sústrediť. Často máva obavy z budúcnosti, nakoľko jej štúdium nadväzuje na aktuálnu epidemiologickú situáciu. Pokiaľ nebudú divadlá otvorené, nebude sa hrať a ona tým pádom nie je potrebná.“
Zuzana, mama študentky
„Cez dištančné vyučovanie som bola každý deň s mojou najlepšou kamarátkou z inej školy, raz sme chodili k nej, raz k nám a mala som v nej veľkú oporu, inak by som sa asi zrútila.“
Ema, žiačka ZŚ
„Negatívne pocity som si najskôr nechávala pre seba. Dusila som ich v sebe, myslela som si, že sa s nimi vyrovnám, ale keď som sa neskôr nad tým zamýšľala a prišlo ,,na lámanie chleba“ podelila som sa o to s mojimi priateľkami, tiež vysokoškoláčkami. Boli to len interné rozhovory o pocitoch, občas to pomohlo, avšak moje vnútorné napätie sa zvyšovalo. Moje nálady sa menili rýchlosťou svetla. Snažila som sa nájsť riešenie, dokonca som zvažovala aj odbornú pomoc psychológa. Nakoniec sa to všetko zlepšilo, začala som viac cvičiť, pripravovala a vytvárala som môj vlastný projekt, snažila som sa menej tráviť čas na internete a triediť si čas tak, aby som všetko stíhala, hlavne neupadala do úzkostných stavov.“
Martina, študentka UKF Nitra
„V tomto období mi najviac pomáhajú rodičia a priatelia. Spoločne sa snažíme nachádzať cesty, ako to zvládať a bojovať s týmto ťažkým obdobím.“
Paula, študentka VŠ
„Vždy sa posťažujem priateľke a občas frflem pri rodičoch. To je avšak iba dočasné vyventilovanie sa a problém ako taký to nerieši. Pravdepodobne si budem musieť tento školský rok ešte vytrpieť a moje negatívne pocity, dúfam, opadnú, keď dokončím školu.“
Yuwac, študent VŠ
Ak nemáte v okolí nikoho, komu by ste sa mohli zdôveriť a hľadáte odbornú pomoc psychológov, môžete napísať na IPčko, s ktorým som spolupracovala na tiktokových kampaniach TU a TU.
Mnohé prínosy a následky súvisia aj s rozhodnutím našich politikov. Je niečo, čo by si im chcel/a odkázať?
„Vážim slová, ako rodič mám toho toľko na srdci… Chaotické rozhodnutia zo dňa na deň, nezmyselné opatrenia, ktoré sa v praxi nedali vždy aplikovať. Čerešničkou na torte bolo vyhlásenie expremiéra, že deti musia byť izolované, aby si nezabili svojich starých rodičov. Z osobnej skúsenosti – každá škola si semafor vysvetľuje po svojom. Nie je raritou, že deti aj po pozitívnom náleze navštevujú školu až do potvrdenia pozitivity PCR metódou. K samotnému testovaniu – z avizovaných 25 ks Ag samotestov žiaci dostali po päť. A online režim je extrém pre pedagóga, pokiaľ učí triedy prezenčne a iné dištančne.“
Zuzana, mama študentky
„Našim politikom by som odkázala, aby začali konať, a to čo najrýchlejšie. Aby konečne začali riešiť problémy spoločnosti – od skvalitňovania životnej úrovne, ekológie, školstva, zdravotníctva, služieb a mnohých ďalších odvetí.“
Paula, študentka VŠ
„Možno to, že by bolo lepšie prehodnotiť svoje rozhodnutia a nesponzorovať len školy, ktorým sa darí bez sponzora, ale mohli by myslieť aj na školy, ktoré pomoc naozaj potrebujú. Aby nehľadeli len na svoje záujmy, ale aj na to, čo by bolo dobré pre študentov, pretože študenti sú naša budúcnosť. „Krajina, ktorá sa nestará o svojich študentov, sa nestará ani o svoju budúcnosť.“ Mária Montessori.
Jessica, študentka SŠ
„Milí politici, …. alebo radšej nič.“
Martina, študentka UKF Nitra
A čo na to PinKatS?
Nesúhlasím s takto dlho zatvorenými školami. Chápem obavy rodičov i niektorých učiteľov o svoje zdravie či zdravie detí, ale kvalita vyučovania i vedomosti žiakov išli rapídne dole (česť výnimkám). Učivo sa preberá narýchlo, vynecháva, nestíha, vedomosti sú neupevnené, učivo neprecvičené. Učitelia naháňajú známky, len aby boli, lebo, „čo keď nás zavrú“ zo dňa na deň. Mnoho žiakov a študentov (a myslím si, že aj rodičov) zneužíva systém, schválne sa vyhovárajú (článok o (ne)pravdivých výhovorkách TU), vynechávajú online hodiny.
Ďalší ani v dnešnej dobe, po roku a pol od prvého zatvorenia škôl, nemajú prístup k online vzdelávaniu. Ide najmä o sociálne slabšie rodiny. Niekde je na školách online hodín príliš málo, inde príliš veľa. Veľa žiakov a študentov sa sťažuje, že majú neprimerane veľa domácich úloh a projektov. Byť neustále online a takto sa učiť, tiež nebaví každého, ani žiakov, ani učiteľov. Sú predmety a učivá, kedy je lepšie mať priamy kontakt. Časté striedanie žiakov i učiteľov v karanténach, nadmerné zastupovanie, zlyhávajúca technika psychicky unavuje učiteľov. Niektoré predmety i učivá a vo výnimočných situáciách sa dajú učiť online, ale nie takto dlho a všetko.
Deťom chýbajú sociálne kontakty, hry, šport, záľuby. Zleniveli, niektorí si zhoršili prospech, iní majú narastajúce psychické problémy. Ešte nedávno sme ich odháňali od obrazoviek von, teraz ich prakticky systémom nútime sedieť práve pred obrazovkou. Zdá sa mi až absurdné, že v určitom období bolo zakázané v škole na hudobnej výchove spievať, na telesnej športovať v telocvični.
Vidieť malé deti v rúškach celé hodiny je dosť smutný pohľad. Z vlastnej skúsenosti viem, ako ich niektoré nosia – tak, že sa váľajú po zemi, po stoloch, sú uslintané, mokré a niektoré deti majú na sebe tie isté uslintané rúška celé vyučovanie.
Na záver vám zdieľam ešte toto vyhlásenie:
Nie je možné, aby sme v POVINNE najtestovanejšej krajine na svete s NAJDLHŠIE zatvorenými školami v Európe a s miliónmi € vyhodených na testy i lotériu mali na Slovensku zdravotnú situáciu takú, akú máme!
„Někde naši soudruzi udělali chybu!!!„
Foto: PinKatS
