Jeej, aká pekná fotka! Poviete si, keď skrolujete Instagramom, Facebookom, či len tak natrafíte na nejakú na webe. Áno, ale viete koľko času a prípravy stojí za takouto fotkou? Blogeri aj fotografi by vám o tom vedeli rozprávať romány! Zoberiem vás trošku do reality mojich fotení, aby ste boli viac „v obraze“:
1. Nápad. Najprv si musím premyslieť, o čom by malo byť nové fotenie, na čo sa zamerať. Či to bude fashion fotka, na ktorej chcem niečo alebo niekoho predstaviť, alebo to bude fotenie k lifestyle článku, ako je napríklad tento. Snažím sa vopred si to premyslieť, aby sa nestalo, že budem mať x fotiek, ale nebudem vedieť, čo k nim napísať. Nefotím štýlom – zoberme foťák, poďme niečo nafotiť a potom sa uvidí. Stále premýšľam k akému článku sa mi tie fotky budú hodiť.
2. Lokalita. Možno sa vám to nezdá, ale nájsť správne, zaujímavé, ešte neokukané miesto je niekedy problém. Vo väčších mestách je viac možností, tie menšie možno nie sú také okukané, ale rýchlo sa minú. Samozrejme, Slovensko je veľké a dá sa tu stále čo objavovať, len musí o tom človek aj vedieť. Niekedy možno aj z takej malej, úzkej uličky vyčaríte krásnu fotku. Pri tomto fotení som mala šťastie na fotografa, ktorý má kontakty a dokázal vybaviť fotenie v lokomotívnom depe v Bratislave. I keď mi vravel, že mu to vyšlo až na tretíkrát – naposledy si modelka deň pred fotením spôsobila úraz. Takisto premýšľam nad tým, aby sa mi lokalita neopakovala a nefotila som stále na tom istom mieste.
3. Čas. Nájsť správnu dobu, zladiť sa s voľným časom fotografa, počkať na vhodné počasie, áno, aj to je občas problém. Minule, keď som chcela fotiť fashion fotky na rybníku, nastalo u nás obdobie dažďov a neustále dva týždne pršalo. No a v daždi som ja teda veľmi fotiť nechcela. Okrem toho, nie vždy môže fotograf fotiť vtedy, keď máte čas vy a keď je pekne. A keďže som z malého mesta, veľa možností vyberať si fotografa nemám, takže od nápadu k foteniu a spracovaniu fotky ubehne niekedy aj mesiac. Pri tomto fotení počasie zo začiatku prialo, ale po necelej hodine prifukol sa riadny vietor a mierny dážď. A to ma čakalo ešte ďalšie fotenie v inej lokalite s iným fotografom!
4. Fotograf. Musím povedať, že tu majú veľkú výhodu blogeri z veľkých miest. Prečo? Lebo si môžu z fotografov určite viac vyberať ako ja. V malých mestách nemáte toľko fotografov, ktorí sú ochotní fotiť formou TFP, čo je pre blogerov veľmi dôležité. Čo TFP znamená? Time For Prints – je to určitá dohoda medzi modelkou a fotografom, kde sa za službu neplatí. V praxi je to tak, že fotograf vám spraví fotky zdarma a môže ich použiť aj on aj vy na publikovanie. Poviete si, veď super, máš fotky zdarma. Áno, presne toto je super, lebo keď si predstavím, že by som mala za každé fotenie platiť, tak sa nedoplatím a môžem to rovno zabaliť. 😀 Veľa fotografov takto fotí kvôli tomu, aby si niečo nové vyskúšali, je to ich hobby, alebo jednoducho si chcú rozšíriť svoje portfólio. Nevýhodou je, že fotografie nie vždy vyjdu podľa vašich predstáv… Je však veľa fotografov, ktorí takéto fotenie nerobia a ak túžite mať od nich fotky, tak si to musíte zaplatiť (ja mám skúsenosť s platenými aj neplatenými spoluprácami).
5. Oblečenie. No poviem vám, že toto je pre mňa asi najväčší žrút peňazí. 😀 Veď predsa sa nemôžem fotiť v tých istých šatách či inom oblečení! Navyše, keďže svoje fotky ladím do retro, vintage, pinup štýlu, potrebujem k tomu aj správne veci – šaty, sukne, topánky, doplnky. Brázdim preto internet, e-shopy, občas obchody a hľadám (aj cenovo dostupné) vecičky. A zaberie to fakt mega veľa času. Nesnažím sa bezhlavo nakupovať a u mňa nenájdete jedinú vec, ktorú by som si minimálne raz neobliekla. Áno, sú ľudia, ktorí si kúpia nejaké oblečenie a potom sa priznajú, že to ani raz nemali na sebe. 😀 Okrem nakupovania hľadám aj nejaké e-shopy, handmade výrobcov, ktorí sú ochotní oblečenie či doplnky zapožičať na fotenie zdarma. Takže, keď o niekom viete, alebo sami takéto oblečenie/doplnky vyrábate, kontaktujte ma! 😉 Pri pohľade na tieto šaty som hneď vedela, že by sa hodili práve na takéto „cestovné“ fotenie.
6. Makeup a vlasy. Pin-up makeup je predsa len trochu špecifický a treba vedieť, ako na to. Vymaľovať krásne linky je fakt umenie a ja aj napriek tomu, že sa maľujem od svojich 14-tich rokov a linku som už nie jedenkrát maľovala, stále to nie je úplne ono. Vytieňovať očné tiene chce ten správny grif. Nalepiť umelé mihalnice je moja smŕŕŕť! Vlasy treba tiež vedieť natočiť, vytočiť, prípadne zaruličkovať, zasponkovať… Keďže chcem, aby moje fotky boli kvalitné aj po tejto stránke, zvyknem si najímať vizážistku a hairstylistku v jednom, tzv. MUAH (makeup and hair), ktorej za tieto služby platím (boli ale výnimky, kedy aj taká MUAH ma nalíčila zdarma vďaka TFP spolupráci). Takže vidíte, aj toto niečo stojí. A predstavte si, že niekedy tá celková úprava trvá dlhšie ako samotné fotenie! Moja bežná skúsenosť? Dve hodiny líčenia, česania, obliekania a maximálne hodina fotenia. 😀 Na toto fotenie som sa pripravovala ale sama, keďže moja bratislavská vizážistka (šikovná mladá baba) mala v tom čase dovolenku a bola mimo BA. Rozhodla som sa teda upraviť sama, nebolo by to prvýkrát. No a ako to dopadlo? Všetko v pohode, až na to, že vlasy som asi polhodinu dávala dokopy, natáčala, lakovala a po polhodine mi ich vietor rozfúkal. Na umelé mihalnice (používam takmer na každom fotení, aby oči viac vynikli) som použila (asi) nekvalitné lepidlo, takže po polhodine fotenia sa mi začali odlepovať. No katastrofa, pretože, ako som spomínala vyššie, mala som ešte ďalšie fotenie, kde som to už musela maskovať okuliarmi, prípadne mať taký pohľad, kde to nebolo veľmi vidno. Prečo som si ich nedala radšej dole? Lebo by bola nepekná rozmazaná očná linka a ja som so sebou nemala nič, čím by som to upravila. 😀 Ach áno, aj toto je realita fotenia.
7. Úprava fotiek. Keď už teda máme všetko nafotené, nastupuje fotograf, ktorý upraví fotky. Ktoré vybrať? Zväčša sa zvykne nafotiť od 150 do 300 fotiek a väčšinou si vyberám ja, ktoré sa upravia a zverejnia. Takže je to tak hodina môjho času, kým z nich povyberám. Ďalej sa s fotografom musíme zhodnúť na tom, ako bude výsledná fotka vyzerať, hlavne čo sa týka farebnosti. Určite nechcem, aby si to upravil tak, že mne sa to páčiť nebude, aj keď jemu áno. Preto občas s niektorými fotografmi dolaďujem farebnosť a celkovú úpravu. Zosvetliť, stmaviť, prifarbiť, bude sa viac hodiť farebné spracovanie alebo ako toto – také zastarané, vintagové? Aj nad tým treba premýšľať. Ďalej orezať, zretušovať moje výrazné vrásky hnevu (áno, mám ich a na fotkách sa občas retušujú, pretože inak vyzerám ako neustále nasr…hmm, nahnevaná :D), tiež moje modriny hlavne na nohách, lebo som niekedy ako nemehlo a narážam do nábytku. Časovo úprava fotiek závisí od fotografa, jeho vyťaženosti a vôle a ja to veľmi neovplyvním (môžem tak maximálne ponaháňať, že šup šup). Stalo sa, že som mala fotky hneď do druhého dňa, alebo čakám aj 2 mesiace.
8. Publikovanie. Finálny a posledný úkon. Konečne! Ale aj tu treba premyslieť načasovanie, kedy článok s fotkami publikovať na webku, kedy fotky zverejniť na Instagrame či Facebooku, aby sa mi to neprekrývalo s niečím iným (ja mám totiž rada určitý systém a asi je to aj vidieť na mojom Instagrame :D) a aj farebne ladilo. Stáva sa, že nemám fotky, ktoré by som mohla publikovať (buď čakám na spracovanie, nemám nafotené, nemám náladu alebo nápad), preto mi občas Instagram aj články stagnujú. No a silou mocou niečo narýchlo fotiť, len aby bolo, to nechcem. Druhá vec je článok. Stane sa, že mám fotky, ale nemám chuť písať. Napísanie trvá aj niekoľko hodín, či dní, takže keď si to tak všetko časovo spočítam, tak sú za tým hodiny a hodiny prípravy (a investované peniaze).
Napríklad sa môžeme pozrieť časovo na toto fotenie v lokomotívnom depe:
– príprava vizáže, obliekanie – 2 hodiny
– presun na miesto a fotenie – 1,5 – 2 hodiny
– výber a úprava fotografií – cca 7 hodín
– písanie článku, úprava, publikovanie na web – min. 6 hodín
– nepočítam vyberanie oblečenia, vybavenie priestoru, čakanie na spracovanie
Spolu: cca 17 hodín
No, takže už viete, čo všetko stojí za takým „obyčajným“ fotením (a písaním článku). Dúfam teda, že to oceníte, budete ma naďalej čítať (nech viem, že to nerobím len tak pre seba :D) a tí, ktorí sú na Instagrame/Facebooku, páčia sa im moje fotky aj články, mi olajkujú či okomentujú fotky, lebo na tom záleží (ale o tom inokedy). Ďakujem! 😉
Za fotky ďakujem fotografovi Marekovi Szucsovi a mrknite aj do mojej fotogalérie TU.
