K poézii som mala vždy blízko… Ako dieťa som chodievala recitovať na Hviezdoslavov Kubín (dnes som na opačnej strane ako porotca) a v časoch puberty a postpuberty, keď so mnou lomcovali všelijaké city, kopala ma múza celkom často. Z tých čias mi ostalo viac ako 40 básní vydarenejších i menej vydarených. A tak vám v nedeľu zverejňujem aspoň nejaké z nich.
Prosím, usaďte sa a prajem príjemný estetický zážitok… 😉
Dávam ti dušu
(z celej duše)
Ty ju však nechceš
Vypustil si jej posledný
dúšok nádeje
Opäť som na ceste
Bez bicykla
* * *
Ostala som visieť
na tvojich perách
s prilepeným
sladkým bozkom
včerajších poblúznení.
Dnes ti ho prilepila iná.
* * *
Hluché obdobie
hlučných dní
zasiahlo ma nepripravenú
na tie
vymetené myšlienky
hluchých ľudí
stojacich
na prahu
počuteľnosti.
* * *
Krčia sa mi
myšlienky
do fatálnej príťažlivosti
dnešného večera
zahusteného
divokým napätím
nás dvoch.
Až zajtra ťa začnem pôstiť.
* * *
Gravitačnú silu túžby
ponorím si
do horúcej kávy
dve kocky cukru
osladia mi
čas tej slávy.
Lyžičkou zamiešam
rozpustené vlasy
nosom napijem sa
voňavého mámenia
hrdlom zacítim
sladkú vôňu vábenia.
Tie roztúžené tvary
zachvejú sa
v pološere lampy.
Jak motýľ na ihlách
ponorím sa do spánku
jeho posledný výkrik
začujem na diaľku
a smejem sa
a smejem sa.
* * *
Mámivá noc
prikryla
unudený deň
a v odlesku mesiaca
sa kdesi v perinách
strácajú
dve
rozochvené telá.
* * *
Umelý úsmev
zakukleného motýľa
ma rozosmial.
Zoberiem si ho
do rúk
a vzlietnem.
On však ešte stále
spí.
* * *
Keď ma pochytí
(senti)mentálna chvíľka
tvojho rozčarovania
obzriem sa za seba
a uvidím tam
tieň
mojej zahmlenej
predstavy.
* * *
Ako dva pramene
zvlníme sa spolu
do jednej postele
nech je z nás
poriadny
oceán…
* * *
Aj keď drobné
už nadobro došli
do brucha
hluchého automatu
kde si počkám
na tvoj
zabudnutý telefonát
zo zablúdených krajín
stále tu budem
sedieť
na spomalenom vedení
tvojho geniálneho rozumu
a čakať
kým mi dojdú drobné
do brucha…
* * *
Krčmička na rohu
slávnej ulice
kde si
omámení lezú
do smiešnych úsmevov
a prázdnych postelí
len tak…
Zatvárame.
Je čas vytriezvieť.
* * *
Plazíme sa po súši
vyplazím ti jazyk po uši
plazíme sa spolu
jeden hore, druhý dolu.
* * *
