PinKatS vo svete TikToku alebo „Nech žijú hejteri!“

Jeden z mojich najúspešnejších článkov na blogu je o Instagrame (TU), kde som opísala svoje skúsenosti s platenou propagáciou účtu aj tzv. botmi, tak prečo nenapísať článok o (staro)novej rozrastajúcej sa sociálnej sieti TikTok, ktorá je na svete už od roku 2016 (skratka TT)?

Kapitola prvá – PinKatS vo svete TikToku

Kde bolo, tam bolo, jááj, veď to už tu raz bolo, tak začnem rovno o tom, ako sa PinKatS dostala do zvláštneho sveta TikToku a čo zistila:

Prvýkrát som o čínskom TikToku počula na Instagrame od marketérky Tami @instaranajky začiatkom roku 2019, ale až v októbri 2019 som si reálne túto appku nainštalovala do mobilu a bez vytvorenia vlastného účtu pozorovala, čo to je za čudo. Každé druhé video takmer o tom istom – o tej istej pesničke, o tej istej replike buď z piesne alebo filmu, o tom istom tanci, o tej istej výzve. Premýšľala som, aký to má význam, či to mám fakt brať len ako zábavu, alebo sa TT dá využiť aj nejako zmysluplnejšie… A hlavne som nechcela opakovať to isté, čo tisíce ľudí…

Vlastný účet @pinkats a prvé video, ktoré bolo o móde (na skúšku, aby som videla „vo co gou“), som nahodila presne 20.10.2019 a čakala, čo sa bude diať… Nedialo sa nič svetoborné :D, pár desiatok videní, napriek tomu som začala premýšľať, ako by som mohla ja ako učka, využiť tento priestor. Veď na tejto sieti sú prevažne školopovinné deti či stredoškoláci a väčšina z nich si robí vo videách „srandu“ z učiteľov a školy, prípadne parodujú situácie.

A v tom ma osvietilo! Ha! Veď aj ja si môžem uťahovať z nich, navyše môžem využiť svoj mini herecký talent! 😀 A aby to nebolo len tak o ničom, pridám aj niečo poučné, nech to má nejaký zmysel.

Veľký zlom na mojom TikToku nastal obyčajným, precíteným recitovaním Chalupkovho Mor ho! Ani som si nemyslela, že sa mi moje skúsenosti z Hviezdoslavovho Kubína budú ešte na niečo hodiť. 😀

Hodina literatúry – Mor ho!

Zrazu mi začali stúpať čísla videní videa, tzv. total views, decká ho zdieľali medzi sebou  a začali sa tiež množiť videá, kde ma napodobňujú v recitácii. Pribúdali followeri, takže toto bola tzv. trefa do čierneho. To som už mala premyslené, ako sa asi budem uberať v tomto zvláštnom svete ďalej…

Ďalšie video, ktoré spôsobilo dosť veľký rozruch medzi deckami a donedávna bolo moje najúspešnejšie s viac ako 1320 zdieľaniami, bolo to, kde som v náučnom videu parodicky použila slovné spojenie „deti moje osprostené“. A v tom sa to stalo!

Hodina sloviny – učíme sa so Štúrom

Spustila sa lavína! Lavína followerov (za deň mi občas pribudla aj tisícka) a spolu s nimi lavína hejtov (z angl. slova hate = nenávidieť, nenávisť, ak by niekto nevedel), prevažne od malých detí. Pravdupovediac, očakávala som rôzne komentáre, počítala som aj s negatívnymi a keďže som dosť flegmatický človek, bola som pripravená ignorovať či „znášať ich na vlastnej koži“.

Počas písania článku mi na TT svietia tieto čísla:

viac ako 20 tis. followerov, cez 293 tis. lajkov, 35 videí

Môj účet na TikToku

Dôležité zistenia a rady

  1. Ak chcete uspieť na TikToku (alebo aj niekde inde, ale v tomto článku sa sústredím na TT), dôležitý je nápad a originalita. Málokto uspeje s niečím, čo tu bolo x-krát pred vami. Preto myslieť si, že keď natočíte video na tú istú pesničku, s tým istým tancom alebo s tou istou replikou ako tisíce ľudí pred vami a dlhodobo budete úspešní, je naivné.  
  2. Najviac videní majú krátke videá do 15 sekúnd, ktoré sú zábavné, sarkastické či trikové. Takéto videá sa viac zdieľajú, lajkujú, komentujú a rýchlejšie šíria.
  3. Štatisticky je dokázané, že keď nezaujmete v prvých troch – piatich sekundách, ľudia potiahnu prstom na ďalšie video.
  4. Keď použijete hudbu alebo zvuk priamo z databázy TikToku, zaradíte svoje video medzi milióny ďalšie, ktoré použili túto hudbu/zvuk. Ak chcete, aby ľudia napodobnili priamo vaše video, robili tzv. duety a ukladali sa vám ich videá pod to vaše, musíte použiť vlastný zvuk/hlas alebo hudbu nahrať cez inú appku do videa. Dúfam, že ste pochopili, čo som tým chcela povedať. 😀
  5. Vzácna rada pre výrobné firmy a handmade tvorcov: Ľudia chcú vidieť, ako vyrábate! Preto budú určite úspešnejšie časozberné (time-lapse) videá či gify výroby produktu, postupu výroby ako len ukázanie hotového výrobku. Keď do toho zapojíte svoju kreativitu, nejaký nápad alebo vymyslíte video, kde využijete nejaký optický trik, kde ľudia budú rozmýšľať, ako ste to spravili, tak budete určite úspešnejší ako s obyč videom, kde len ukážete hotový výrobok z každej strany a nedajbože v dlhom videu.

Kapitola druhá – „Nech žijú hejteri!“

Hejterom, hlavne tým mladým, venujem v tomto článku osobitnú kapitolu.

Veľmi dobre viem, ako dokážu byť deti navzájom závistlivé, protivné, hádajúce sa, ako si dokážu navzájom fyzicky aj slovne ubližovať, veď som učka a mám dlhoročné skúsenosti z viacerých škôl (aj s určitými prejavmi šikanovania).

Hejty ma teda neprekvapili, očakávala som ich, avšak som neočakávala, že budú v takej veľkej miere a tak vulgárne, väčšinou od detí vo veku 8 – 12 rokov. Aby ste vedeli, o čom hovorím (mená/prezývky a fotky hejterov som zámerne vymazala a najvulgárnejšie slová scenzúrovala):

Najprv som ich úplne ignorovala, nezaoberala sa nimi, všetky rovno mazala (nie preto, že by si to nemohol o mne  nikto prečítať, ale preto, že som pod svojimi videami nechcela mať vulgárnosti) a hejterov hneď blokovala. V súčasnosti mám viac ako 200 detí = hejterov zablokovaných, ani to radšej nerátam…

Čím viac ich ale bolo, tým viac som sa začala nad tým zamýšľať. Čo je príčinou toho, že malé deti toto napíšu dospelému cudziemu človeku? To, že som učka? To, že niečo zarecitujem? To, že ich na niečo upozorním? Alebo je v tom niečo iné? Akú majú vnútornú motiváciu písať hejty nielen mne, ale možno aj svojim spolužiakom a iným cudzím, aj dospelým ľuďom?

Čo na to tiktokerky/instagramerky?

Oslovila som 3 rôzne tiktokerky, ktoré poznám aj z Instagramu – detskú zabávačku Fíha tralala, Miss 2015 a influencerku Denisu Vyšňovskú aj extravagantnú umeleckú maskérku Adrianu Loj, aby sa mi vyjadrili práve k tejto téme a podelili sa so svojimi skúsenosťami s hejtermi na TT. Každá z nich pôsobí v inej pracovnej oblasti.

Všetkých troch som sa pýtala to isté – ako sa dostali k TikToku, prečo začali tvoriť na tejto sociálnej sieti, či dostávajú hejty od mladých ľudí, ako ich riešia, čo si o tom myslia, aké majú deti dôvody písať hejty, ako na ne reagujú, čo je príčinou týchto hejtov u malých detí, príp. tínedžerov a čo by odporúčali iným, ako ich riešiť.

Fíha tralala – známa pesničkárka, herečka, zabávačka detí, takmer 17 tis. followerov na TT, cez 10 tis. followerov na IG:

TikTok účet Fíha tralala

Všetky sociálne siete sú pre mňa marketingové nástroje. TT ponúka možnosť byť viac kreatívny. Tento spôsob vyjadrovania mám najradšej, takže som to chcela zo zvedavosti vyskúšať a rozšíriť možnosť komunikácie s fanúšikmi aj o túto možnosť. Na TT sú väčšinou deti, ktoré na mojom projekte vyrástli. Je milé mať priamo od nich spätnú väzbu, keďže doteraz som komunikovala len s ich rodičmi.

S hejtami sa stretávam často. Prekvapuje ma hlavne vulgarita, neúcta k starším a úspešnejším. Roky praxe ma naučili hejt ignorovať. Nereagujem naň. Svoj čas venujem len príjemným veciam. Hejter si moju pozornosť nezaslúži. Keď mi nejaký padne do oka, mažem ho. Niektoré deti na TT mi veľmi vulgárne nadávajú. Som z toho viac smutná ako urazená, lebo to odráža, v akom prostredí žijú a akou výchovou prechádzajú. Je mi ich ľúto.

Dôvodom hejtu je podľa mňa málo pozornosti zo strany rodičov. Nikto deti nenaučil, ako sa majú v online priestore chovať. Je to v prvom rade povinnosť rodiča naučiť dieťa slušne sa správať. Mám pocit, že im len vrazia mobilné zariadenia do rúk a ani netušia, ako sa ich ratolesti chovajú. Rodičia si neuvedomujú, že im dali do rúk zbraň, ktorou môžu niekoho tyranizovať, dokonca, že hejtom môžu až labilnejšie osoby dohnať k najhoršiemu…

Deťom by som odporúčala hejt ignorovať, zmazať a vôbec naň neodpovedať. Hejt je ako dar. Keď ho neprijmete, vráti sa darcovi… Čím viac na hejt reagujete, tým viac ho množíte. Rozmnožiť treba len príjemné veci.

TT: fiha_tralala_original

IG: fiha_tralala

Fíha Tralala a jej jazykolam

Denisa Vyšňovská – Miss Universe Slovakia 2015, modelka, influencerka, youtuberka, cez 200 tis. followerov na TT, cez 34 tis. followerov na IG:

TikTok účet Denisy Vyšňovskej

Ešte v roku 2014 som sa dostala k tejto appke úplnou náhodou. Hneď som pochopila, že ide o nejaké krátke videá, kde sa snažím trafiť do slov z pesničky. No môj prvý pokus skončil príšerným pár sekundovým záberom, okamžite som to celé zmazala a povedala si nikdy viac… Asi v roku 2017 – 2018 som našla nejaké zaujímavé videá z appky Musical.ly, dala som TT druhú šancu, natočila krátke video na zvučku Havana. Celkom sa mi to páčilo, vtipný strih, vyzerala som tam celkom dobre, šup s ním von. Lajk sem, lajk tam, kopec videí a začalo sa to pomaly zbierať. Followers rástli extrémnou rýchlosťou, IG sa mohol ísť zahrabať! Zo “spievajúcich” videí vyrástla táto aplikácia do comedy situácií zo života, tak som TikTok vnímala a vnímam stále ja, dokonca najradšej točím pravé tento typ videí. 🙂

Viem, že tvoj článok má úplne iný zmysel, ale ja som si hejt na TikToku ešte nenašla, teda aspoň som ho nezaznamenala. Nie taký, ktorý by ma doslova urážal, alebo by mi niekto nadával. Neviem, čím to je, na IG som hejt dostala až po niekoľkých rokoch, ani na streame som si nenašla nejakého neprajníka. No samozrejme, chovanie mladých ľudí si všímam a doslova sama nechápem, odkiaľ sa toľká “nenávisť” berie. 🙁 Často si čítam pod videami iných TikTokerov škaredé slová, doslova zarážajúce! Nechápem ani, odkiaľ také výrazy majú… Veľakrát som sa nad tým zamýšľala, čím to asi bude? Určite malou pozornosťou od rodičov, často si tam deti prídu vybiť zlosť, pretože v škole sú možno oni sami šikanovaní. Možno sa snažia zaujať týmto spôsobom publikum, hrať sa na “hrdinov”. Pokiaľ sú deti ešte malé, nechápu, že TOTO nie je správne chovanie, a preto sa možno aj ďalší snažia zapadnúť – byť IN, hejtovanie je IN, musím hejtovať aj ja.

Hejty bolia, či sme silní, alebo nie. Niekto si to tak možno ani nepripúšťa, no koho nezamrzí – “si trápna”, či vyhrážky, aby ten človek umrel. Mňa to bolí za nich a často sa nad tým zamýšľam a rada by som osočenej osobe zdvihla náladu, alebo nejako pomohla. Nevšímať si to – áno, to je klasická rada od každého, no kto by si nevšímal toľko urážok pod jedným videom, mňa samú to vždy zarazí.

Všetci sme len ľudia a možno ten človek, ktorý sa snaží ublížiť tomu druhému, prežíva niečo ťažké. Niekedy je možno východiskom poľutovať samého hejtera, on sám prežíva možno nejaké problémy, rodičia sú rozvedení, alebo je sám šikanovaní a TU sa snaží hrať na hrdinu. Neviem, ťažko písať odporúčanie, niekomu to môže veľmi ublížiť!

TT: denisa.vysnovska

IG: denisa.vysnovska

Deniskino video s 6,6 miliónovým dosahom videní

Adriana Loj – umelecká maskérka, makeup artistka, hairstylistka, cez 12 tis. followerov na TT, cez 18 tis. followerov na IG:

TikTok účet Adriany Loj

K TikToku som sa dostala cez Instagram, keď na mňa začali vybiehať rôzne videá z TT, ktoré ľudia zdieľali a zaujali ma. Tak som si povedala, že idem pozrieť, čo to vlastne ten TikTok je a ako funguje. 🙂

Zistila som, že na TT je asi najväčšia koncentrácia mladých hejterov zo všetkých sociálnych sietí, čo bol zo začiatku celkom šok. Všimla som si to u ostatných tiktokerov, keď som si pozerala ich videá a väčšinou sa tie typy hejtu opakujú – si k…a, si buzna, skap a podobne… Príde mi to tak, že tie deti to píšu snáď všetkým a pod každé video. Ja tých hejtov až toľko nemám, viac ma sledujú ľudia zo zahraničia, ale mám dve viral videá a tam sa teda často opakovali vety ako: si k…a, si špata a pod.  Rovno týmto typom účtov dávam blok a komentáre mažem. Síce, čím viac komentárov, tým lepší dosah, ale to je mi jedno. 

Podľa mňa sa cítia za tým PC či mobilom neohroziteľní a “silní” a keď niekomu dajú hejt, možno si zdvíhajú ego. Možno si medzi sebou ukazujú, kto dal väčší hejt… Ťažko sa do toho vžívam, čo majú v hlave, pretože, keď som mala ja 8 – 10 rokov, starších som brala ako autoritu a bola som hanblivá, toto by mi ani nenapadlo niekomu napísať. Hlavne by som odporúčala neodpovedať na to, pretože hejteri z toho žijú. Každý negatívny komentár zmazať, bloknúť a neriešiť. Hlavne si to nebrať osobne, pretože nie je problém v človeku, ktorý hejt dostáva, ale problém má človek, čo ho píše. Niekde vo vnútri v sebe je  nevyrovnaný… Ignorovať, ignorovať, ignorovať – to je moja rada. Pousmiať sa a ísť ďalej!

TT: adriana.loj

IG: adriana.loj

Extravagantná Adriana a jej rada hejterom

A to nie je všetko!

Oslovila som aj svojich fanúšikov na instagrame v stories, nech mi napíšu svoj názor na túto hejterskú problematiku. Ozvali sa mi kolegyne – blogerky, ale aj dospelí, tínedžerskí aj detskí fanúšikovia, takže mám rôzne vyjadrenia prakticky z každej vekovej skupiny.

Bonusom je názor môjho sledovateľa, ktorý bol kedysi ako dieťa sám hejter a fakt si vážim, že našiel odvahu napísať mi a priznať sa, čo za tým stojí.

Názory blogeriek

  1. Pocit frajeriny a víťazstva nad niekým, kto je za normálnych okolností prirodzenou autoritou. Mnohokrát za tým treba hľadať hormóny. A úprimne, ak by si komentáre ukázala ich rodičom, jedinou reakciou by bolo – moje dieťa? Nikdy! (Erika – Štýl nemá cenovku)
  2. Len to, že môžu. Tam na nich nemá nikto dosah, nikto im nič nemôže. Dokazujú si silu a keď to iným príde vtipné, to je pre nich motor. To, čo by si v reále nemohli dovoliť, ventilujú na sieťach. Podľa mňa väčšina z nich sú reálne „slušné“ detičky. A potom je tu druhá skupina, z ktorej si ostatní uťahujú, na sociálnych sieťach si môžu kopnúť oni a u spolužiakov tým naháňajú body. (Anita Berešová)

Názory mojich TT a IG fanúšikov

  1. Závisť detí. Nevedia sa stotožniť s tým, že oni nebudú nikdy takí populárni ako vy, tak sa vás snažia pred všetkými zhodiť, ako sa najviac dá. (12-ročné dievča)
  2. Málo pozornosti zo strany rodičov. Možno sú nahnevaní na svet práve kvôli tomu, že sa im v takom zraniteľnom veku (kedy si začnú viac uvedomovať seba) nedostáva toľko pozornosti a lásky. Snažia sa to kompenzovať nenávisťou a zlosťou práve ku všetkým dospelým a na sociálnych sieťach je to najjednoduchšie – môžu sa skryť za obrazovku mobilu, nikto ich za to nepotrestá, všimne si ich každý a zaujmú. (mladé dievča)
  3. Žiadne z deciek by nebolo schopné prísť a povedať to osobne. Ale keď to napíše a dostane lajk na komentár od rovesníka, tak sa cíti dobre a zároveň jeho rovesník vidí, že takto sa to robí a začne tiež hejtovať. Možno je to do istej miery ovplyvnené výchovou, alebo túžbou po pozornosti. (študentka)
  4. Viem, asi je to netypické, keď vidia na TT učiteľku, ale nechápem, aký majú dôvod písať takéto veci. Keďže je doba taká, aká je, žiaci si zafixovali do hlavy, že učiteľky sú zlé a tlačia do nás blbosti, ale skúšali sa vôbec zamyslieť nad tým, čo ony pre nás robia? Dnešné deti si absolútne nevážia učiteľov a nemajú voči nim žiadny rešpekt, čo je dosť smutné. Ja osobne sa hanbím za moju generáciu, v ktorej teraz vyrastám. Niekedy si tieto deti berú príklad aj od rodičov, ak sa u nich doma nadáva. (15-ročná gymnazistka)
  5. Trieska s nimi puberta a sú ľahko ovplyvniteľné tými horšími kamarátmi či spolužiakmi. Ak podľa toho „horšieho“ kamoša je cool niekoho verejne hejtovať, či písať nenávistné a vulgárne komentáre, tak to spraví. Inak by zostal bez kamarátov, či na posmech, prípadne šikanovaný. (VŠ študentka)
  6. Komplexy, samota, smútok, neschopnosť nadviazať vzťahy, socializovať sa, možno šikana a potom tie deti majú potrebu sa takto ventilovať. (módna návrhárka Vivien Mihalish)
  7. Sú vychované internetom a sociálnymi sieťami a čo by sme chceli od tejto mobilovej doby? Myslím, že aj tá starostlivosť rodičov je na bode mrazu, keď už v ôsmich rokoch také nadávky. (16-ročná študentka)
  8. Robia to deti v mojom veku, staršie i mladšie a myslím si, že nemajú výchovu. Osobne hovorím o sebe, že nemám rada všetkých, ale vážim si všetkých ľudí aj ich prácu, preto nekomentujem vulgárnymi komentármi. Načo je to dobré? S vulgárnymi komentármi aj tak nikto nič nevyrieši. (12-ročná fanúšička Angelika)
  9. Ja častokrát vidím problém v tom, ako komunikujú rodičia. Keď doma počúvajú deti rodičov, ako hanlivo o niekom rozprávajú, koho možno nemajú radi alebo mu závidia, tak to deti nič iné nenaučí. (majiteľka slow fashion značky Severanka)
  10.  Tiež patrím do tej vekovej kategórie, ale hanbím sa za ňu. Rodičia by mali svoje deti častejšie kontrolovať. Ja by som si nedovolila napísať nejaký hejt staršiemu a cudziemu človeku. Akí rodičia, také deti. Ja som v ôsmich rokoch mala „barbie mobil“ a hrala som sa vonku. (mladá fanúšička)
  11.  Fúha, no ja ako rodič si myslím, že tie deti rodičia nekontrolujú, nepozerajú s kým si píšu na sociálnych sieťach a samozrejme, zlý vplyv má aj ich partia. Je to frajerina, takto sa zabávajú niektoré dnešné deti. (rodič – otec)

Bonus – názor bývalého hejtera!

P O Z O R N O S Ť! Ako niekto, kto sa podobne správal na škole, vám viem povedať, že táto „wannabe edgy“ póza je len maska, za ktorú sa niekto skryje, keď si nie je istý sám sebou. Preto siahne po správaní, ktoré sa mu zdá, že reprezentuje sebavedomie. A ten hejt k tomu patrí. Predsa, keď človek prizná, že sa mu niečo páči, tak sa otvorí svetu. Väčšina z toho vyrastie, i keď niektorí v tom budú pokračovať ďalej.  

Čo na to odborník – psychológ?

Keďže som v tomto článku chcela mať aj názor odborníka, ktorý pracuje s deťmi, podarilo sa mi osloviť českú psychologičku Mgr. Vlaďku Šnoblovú, študentku PhD. na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorá zároveň robí konzultantku na českej Linke bezpečia:

Myslím si, že vulgarita a agresivita v komentároch na sociálnych sieťach môže mať veľa príčin. Mnoho z nich už tu zaznelo – snaha vyrovnať sa rovesníkom, byť cool, ukázať, ako viem byť odvážny. U niektorých detí môže ísť o kompenzáciu toho, že sami také správanie zažili alebo stále zažívajú. Keď majú potom príležitosť niekoho uraziť, ublížiť mu (zo svojho uhla pohľadu), radi to využijú, aby posilnili pocit vlastnej hodnoty a zvýšili si sebavedomie. V niektorých prípadoch môže ísť o to, že deti ventilujú svoje vlastné trápenie, môže ísť o spôsob, ako sa vyrovnávajú s ťažkosťami, ktoré možno prežívajú alebo i prevzatý slovník, s ktorým sa stretávajú u rodičov.

Viem si tiež predstaviť, že u veľkej časti detí nemusí ísť o to, že by sa snažili získať pozornosť alebo, že by sa im rodičia nevenovali. Je pravdepodobné, že väčšina z nich sú v reálnom živote vzorné, normálne deti, ktoré sa správajú vhodným spôsobom a s autoritami nemajú výraznejšie problémy.

U niektorých detí môžu byť ich vulgárne a agresívne prejavy vo forme hejtov spôsob, ktorým testujú hranice dospelých, svojich rovesníkov a svet okolo seba. Skúšajú, či im také správanie prejde, alebo sa snažia zistiť, ako budú reagovať dospelí. Sociálne siete sú na to ako stvorené a predstavujú pre také testovanie „ideálne prostredie“ vďaka (veľakrát) zdanlivej anonymite a pocitu „nedotknuteľnosti“. Deti si často neuvedomujú, že môžu niekomu ublížiť. Aj to síce môže byť v niektorých prípadoch ich cieľom, niekedy im ale ani nenapadne, že by takéto správanie mohlo mať na niekoho reálny dopad. Zvlášť menšie deti môžu online priestor vnímať viac ako počítačovú hru s umelo vytvorenými figúrkami než ako sociálnu realitu, v ktorej sú prítomní aj iní skutoční ľudia.

Čo s tým?

Ak sa deti s podobnými prejavmi – hejtmi, urážkami, nadávkami či vyhrážkami stretnú na sociálnej sieti, je dobré, aby si uvedomili, že to sú reakcie, ktoré často vypovedajú viac o ich autorovi ako o nich samotných. Také komentáre netreba brať príliš vážne. Je možné, že sa niekoho dotknú, zasiahnu ho na citlivom mieste a nepodarí sa mu ich dostať z hlavy. Môžu sa objaviť aj pochybnosti, či na hanlivých komentároch predsa len nie je niečo pravdivé, alebo môžu viesť aj k pochybnostiam o sebe samom.

Pokiaľ deti zažívajú v súvislosti s negatívnymi komentármi podobné pocity, je dobré vedieť, že nie je nič zlé na tom, ak ich urážky trápia a nie je im to jedno. Určite je v poriadku také komentáre zmazať a hejterov zablokovať. Môže pomôcť, keď sa deti niekomu zveria – rodičovi, ale i učiteľovi v škole, ku ktorému majú dôveru. Je dobré hovoriť aj o pocitoch, ktoré také vyjadrenia spôsobili. Je dôležité nebáť sa požiadať o pomoc, aj tú odbornú:

Na Slovensku je to Linka detskej istoty, v Čechách Linka bezpečí 116 111 (číslo je rovnaké pre obe republiky).

Každý by si mal uvedomiť, že za sociálnymi sieťami sú skutoční ľudia a skúste si predstaviť, že by ste niekomu danú vec povedali rovno do očí, alebo by to niekto povedal vám… Nejde vám to? Potom je dobré nič také nepísať pokiaľ ste adresátom nejakej silne negatívnej správy.

(Poznámka PinKatS: Preložené z českého jazyka do slovenského so súhlasom autorky názoru.)

A aký je môj názor?

V podstate sa so všetkými vyššie spomenutými názormi stotožňujem. V prvom rade je to o pozitívnej výchove v rodine. Tá veľa napovie nielen na sociálnych sieťach, ale aj v škole. Rodič, keď stanoví určité pravidlá a malé dieťa kontroluje aj na sociálnych sieťach, je menšia pravdepodobnosť, že si dovolí vulgárne urážať ostatných. Ak dieťa slušne napíše, čo sa mu konkrétne nepáči, to beriem (napr. Myslím si, že ti tento makeup/oblečenie nepristane. Nepáči sa mi, ako rozprávaš…atď.). Ďalej je to o sebavedomí dieťaťa, vynucovaní si pozornosti, frajerine, napodobňovaní, prípadne je to prejav osamelosti, či zakrývanie určitých komplexov.

Jednoznačne odporúčam nebrať si hejty a vulgárnosti k srdcu, mazať také komentáre, neodpovedať a blokovať hejterov. Čím viac ľudí to tak bude robiť, tým menej to bude hejterov baviť.

Skúsila som však kvôli tomuto článku na TikToku osloviť priamo nejakých malých hejterov, aby sa mi vyjadrili, čo ich núti napísať vulgárne hejty. Väčšina z nich, samozrejme, neodpísala, ale od asi 10-ročného dievčaťa som dostala takúto odpoveď (názor na to si urobte sami, ale myslím, že to veľa vypovedá o sociálnych sieťach):

A od mladého chalana toto:

Sociálne siete sú v rukách malých detí dosť „nebezpečná zbraň“, preto si myslím, že rodičia, ale aj učitelia, novinári, psychológovia by mali upozorňovať na takéto negatívne správanie sa na sociálnych sieťach. Malo by sa o tom viac hovoriť s deťmi doma, v škole, na prednáškach a poukázať na to, že to nie je správne. To, že sa mi niečo nepáči, sa totiž dá vyjadriť aj slušným spôsobom, a to deti (a často ani dospelí) vôbec nevedia. Bohužiaľ, mnohí si mýlia právo na názor s vulgárnym urážaním a hejtovaním.

A preto moja rada na záver:

Dvakrát premýšľaj a raz píš!

Sledujte ma