Uf, ani neviem, ako začať…
Je koniec februára, letenka kúpená a napriek tomu to bolo moje najťažšie rozhodnutie, či sa vydať na cestu alebo nie. Vo vzduchu strašila vírusová pliaga, médiá prinášali všelijaké informácie a cestovať sa neodporúčalo akurát tak do Talianska. O iných štátoch sa nič nehovorilo. Dnes už všetci vieme, ako to dopadlo… Hranice pozatvárané takmer po celom svete, cestovať sa ešte dlho nikam nebude, pliaga nás uväznila vo vlastných domovoch…
Názory mojich známych aj ľudí na instagrame, keď som sa pýtala, či letieť na dovolenku, boli nejednoznačné. Polovica vravela choď, druhá nechoď.
Rozhodnúť sa teda nebolo jednoduché, s babami sme zvažovali do poslednej chvíle za i proti, no nakoniec sme sa rozhodli, že predsa len poletíme. Viem, že keď by sme mali dovolenku naplánovanú o týždeň neskôr, už by sme neleteli, len to v tej chvíli nikto z nás netušil.
Do Marseille som sa vybrala s mojimi kamoškami – blogerkami @lucididit a @specialeditionlife. Leteli sme spoločnosťou Laudamotion (odporúčam stiahnuť si appku Ryanairu, kde sa relatívne ľahko zacheckujete tam aj späť a nemusíte tlačiť letenku) a ubytovali sa cez Airbnb TUTO.
Ubytko pekné, čisté, kde máte samostatné 3 izby, len nevýhodou bolo, že je na 5.poschodí bez výťahu. 😀 Takže vláčiť kufre, či po celom dni šľapať hore schodmi, no poviem vám, nechcelo sa mi.
Dovolenka to bola taká oddychová, nemali sme veľmi plán, čo musíme či nemusíme vidieť, skôr sme sa riadili pocitovo a podľa aktuálnej nálady.
Najprv pár faktov o meste:
Centrum mesta bolo počas 2. svetovej vojny takmer úplne zničené.
Marseille je po Paríži druhé najväčšie mesto vo Francúzsku.
Má okolo 1,6 mil. obyvateľov, je multikultúrne.
Patrí medzi najväčšie európske prístavy.
Je to najstaršie francúzske mesto.
Na zmrzku bolo ešte priskoro. 
Hľadajte babku!
Čo sme teda videli a čo ma na Marseille prekvapilo?
Prístav
Prvé, čo sa oplatí vidieť, je určite marseillský prístav. Mnoho ukotvených lodičiek, v diaľke na kopci sa vypína chrám, celkovo to dodáva príjemnú, magickú atmosféru. Na začiatku marca tu bolo primerane turistov, ani veľa, ani málo. Všade naokolo reštaurácie a obchodíky, musíte však počítať s tým, že v reštauráciách sa poobede prakticky nenajete (s tým bol problém aj v Miláne, článok pozrite TU). Varia okolo obeda, potom kuchyňu zavrú a otvoria až večer.
Bonjour, Marseille! 
Ale späť k prístavu. Najväčšou atrakciou nie sú ani tak lode ako mega obrovské zrkadlo. Nad vašimi hlavami. Áno, tu sa viete celkom dobre zabaviť a nafotiť. Pripadáte si ako v nejakom mysterióznom filme. 😀
No a samozrejme nesmie chýbať ani veľký fotogenický nápis Marseille.
Zašli sme si busom aj na neďaleký kopec, kde sa hrdo týči bazilika Notre-Dame de la Garde. Určite odporúčam vyjsť si tu na najvyšší bod mesta, pretože uvidíte nádherný výhľad na celé Marseille!
Výhľad na Marseille 
Notre-Dame de la Garde 
More
Keď chcete vidieť pobrežie a more, nasadnite na bus (lístok kúpite v metre v prístave a stojí 1,80 € jedna jazda) a odvezte sa polhodinku aj so zastávkami napr. do časti La Corniche, kde aj my. Skaly, tyrkysové more, áááách. Nepočítajte ale s tým, že je tam nejaká piesočnatá pláž… My sme sa ako správne blogerky pofotili, pokochali no a odišli. 😀
Blogerky v akcii! 
Zo zákulisia – vietor išiel proti mne. 
Dvere, to je moje! 
Jedlo
V prvom rade musíte vychytať správny čas, aby ste sa najedli, ako som už spomínala vyššie. 😀 Nám sa to nie vždy podarilo, pretože hlad nás zvyčajne prepadol okolo tretej poobede, a to vám poviem, že nie je ideálny čas na hľadanie chutnej reštaurácie. V Marseille sa to hemží rýchlym občerstvením (prevažne čínske a kebab jedlo, čo ja ale veľmi nepreferujem) a talianskymi reštauráciami, až som mala pocit, že mi tu chýba nejaká typická francúzska reštika. Natrafíte ale na rôzne puby, malé kaviarničky, vinárničky, ktoré ponúkajú aspoň tapas.
Ceny sa pohybujú okolo 15 – 16 € za cestoviny či burger, 10 € za tapas, ale niekde za čaj alebo čerstvý džús zaplatíte aj 7 €.
V jednom takom pube sme zakotvili aj my – v ManuFactory, ktorý máte priamo v prístave. A zdržali sme sa veru dlho, pretože interiér bol nielenže štýlový, ale s večernou hodinou začali pribúdať aj ľudia a vychytali sme fajn koncertík naživo aj nejaký televízny štáb. Papkali sme syry, šunky (ja teda skôr syry ako šunky) a vychutnávali si prostredie aj pravú marseillskú atmosféru za zvuku gitary, bicích a basy.
ManuFactory 
Keď máte chuť skôr na kávu ako jedlo, zájdite si do 7VB Café. Tam sme strávili asi dve hodinky v industriálnom štýle, baby s kávou a ja s čajíkom. Okrem toho tam nájdete aj nejaké koláčiky či šalátiky pod zub.
7VB Café 
V jedno ráno sme si dali raňajky vo fakt krásnej retro čajovni Cup of Tea s croissantmi. No uznajte, nie je to krásne?
Tu sme sa všetky kochali interiérom!
Obchody a móda
Uličkami Marseille natrafíte na rôzne obchodíky s oblečením aj s interiérovými doplnkami. My sme vošli do pár obchodov, no celkom ma prekvapili ceny vo vintage sekáčoch. Ak si myslíte, že budete mať za lacný peniaz veľa muziky, sklamem vás. Niektoré kúsky sa pohybovali aj okolo 100 – 120 €. No nič, poobzerali sme sa a šli ďalej. 😀 Zablúdili sme aj do štýlového obchodno-administratívneho domu Docks. Je obrovský, veľa priestoru je však nevyužitého a nájdete tam fakt zaujímavé dizajnérske predajne.
Docks 
Docks 
V uliciach natrafíte aj na galérie. 
Umenie v uličkách 
No jasné, zase sa musí fotiť!
A tu sa dostávame k tomu, čo ma na Marseille celkom nemilo prekvapilo. Móda! Myslím tá v uliciach. Na ženách. Predstavovala som si, že keď idem do francúzskeho mesta, tak to francúzskym štýlom bude žiť. Zbalila som si pruhovaný top od Severanka, široké nohavice, baretky aj mamin 40-ročný sveter, ktorý je nadčasový… Ale veľký omyl! V uliciach Marseille vládne v móde priemernosť, šedosť, kreativita odišla asi na dovolenku, víťazí nenápadnosť. Nevidela som ani jednu (ani JEDNU!) ženu štýlovo a šik oblečenú! Prečo?
Kam to dnes bude? 
Vykročme tou správnou nohou! 
Žere kon tra vu? 
A opäť niečo zo zákulisia. Podrž tašku, aj kabát, aj…aj…
Angličtina
Akože dobre, viem už dávno, že Francúzi sú veľkí patrioti. Ale že nebudú vedieť s vami turisticky komunikovať ani mladí ľudia, ktorí pracujú v obchodoch a reštauráciách, to som fakt nečakala… To sa Francúzi neučia vôbec angličtinu v školách alebo čo?
Bezpečnosť a multikultúrnosť
Pravdupovediac, necítila som sa trikrát bezpečne. Tým, že toto mesto je multikultúrne a nájdete tu naozaj mix rôznych národností – černochov (cestou sme natrafili na čisto černošskú, myslím, že nigérijskú uličku s obchodmi a fastfoodom), veľa Arabov aj Aziatov. Nechcem byť paranoidná a predsudkom sa snažím vedome vyhýbať, ale nemala som až taký dobrý pocit prechádzaním všakovakými ulicami. Okrem toho je v centre veľa chudobných, fyzicky postihnutých ľudí aj žobrákov, dokonca žobrú aj matky s malými deťmi. Až sa mi na to zle pozeralo…
L´estaque
Jediný výlet mimo Marseille sme si urobili do rybárskej dedinky L´estaque. Na premiestňovanie kade-tade sme využívali prevažne Uber, takže cesta nám trvala cca trištvrte hodiny. V tejto dedinke nemáte nejaké extra atrakcie, skôr je to na oddych, prechádzku a túlanie sa po úzkych uličkách pripomínajúcich Banskú Štiavnicu. Príjemnú scenériu dotvára neďaleké pohorie, ku ktorému sme sa chceli dotrepať pešo, ale nakoniec sme usúdili, že je to predsa len ďaleko a hneď na začiatku sa otočili. 😀 Tiež je tu veľký prístav, kde sme cvakli opäť nejaké fotečky a narazili sme na fajn reštauráciu Le Bistrot Du Cam s výborným jedlom a menu.
Uličkami L´estaque 
Ďalšie dvere, no neodfoť sa… 
A ďalšie… 
Kam to bude?
Menu obsahovalo predjedlo, hlavné jedlo a dezert, pričom ste si mohli vyberať z dvoch možností pri každom jedle. Veronike @specialeditionlife sme s Luckou @lucididit pripravili aj prekvapko k jej narodkám. S čašníkmi sme sa nenápadne dohodli (my sme s Luckou komunikovali pri stole cez messenger, aby Veronika nič nezistila), aby dezert pre ňu prichystali aj so sviečkou. Myslím, že nám to celkom vyšlo a Veronika bola naozaj prekvapená.
V L´estaque nájdete aj rôzne pekárničky, kde si môžete dať bagetky, koláčiky, sladké pečivo či quiche (čítajte kiš ;D ).
Počkaaj! 
Au revoir, Marseille!
Odporúčam? Neodporúčam? Prirovnala by som to k mestu Solún, kde sme boli na dovči minulý rok (článok som nepísala). Áno treba vidieť, ale stačia vám na to maximálne 2 dni či predĺžený víkend. Inak sa budete nudiť. Jedine, že by ste si priplatili fakultatívne či zážitkové výlety v okolí i v meste alebo navštívili múzeá, čo my sme nevychytali.
Výhľad cez deň… 
…a romantika večer.
Tento článok zakončím osobnou, bohužiaľ, aktuálnou myšlienkou:
Myslím si, že pre mňa to bol prvý a posledný zahraničný výlet roku 2020.
Preto ďalšie travel články tak skoro nebudú.
A preto si môžete prečítať moje staršie články z ciest. 😉